Vzťahy

Nízke sebavedomie vzniká v čase, keď ho je dosť

V čase, keď si uvedomíme, že máme nízke sebavedomie, je už neskoro. Už ho naozaj máme. 

Nízke sebavedomie je ako morZožiera krásne chvíle nášho života a nešetrí nás. Ľudia trpiaci nízkym sebavedomím nie sú ničím vinní, aby museli prežívať iné chvíľky ako tí, čo týmto syndrómom netrpia. Napriek tomu si však v mnohých situáciách musia vypiť kalich nepríjemných pocitov až do dna. Nízke sebavedomie sa k vám dostalo už v čase, keď ste o ňom nemali ani tušenia.

Existujú ľudia, ktorí prekypujú dostatkom silného vedomia a majú ho toľko, že to môže byť až otravné. Sú na obdiv všetkým, s ktorými sa stretávajú, a radi ukazujú svoje znalosti, zdravie, telesnú konštitúciu aj kontá. Neboja sa ničoho a ich mozog im dovoľuje vyskúšať si aj tie najnáročnejšie úlohy. Naproti týmto odvážlivcom nájdeme ďalšiu skupinu ľudí, ktorí skrčení, zhrbení a ustráchaní pred čímkoľvek nie sú schopní povedať svojmu okoliu vlastný názor, vstúpiť do diskusie a bez obáv z nepríjemných výčitiek sa pustiť do prirodzeného prejavenia samých seba.

Ako je možné, že medzi nami žije toľko odlišných jedincov s rôznou mierou hladiny pohľadu na seba?

Čím je dané, že sa tak zásadne odlišujeme jeden od druhého? Odpoveď je jednoduchá. Mozog prichádza na svet čistý a postupne, ako mu dorastajú neuróny, sa zapĺňa v závislosti od prostredia, kde rastie.

Mozog je naprogramovaný tak, aby sa intenzívne učil a nasával do seba všetko, čo vo svojom okolí vidí, cíti a počuje.

Dôkaz:  v čase, keď ste o tom vôbec nevedeli, ste sa naučili minimálne jeden jazyk. Koľko ďalších vecí sa vám zapísalo do mozgu? Mnoho. Všetko, čo ste doma videli, počuli a cítili, si vaša hlava preložila po svojom a uložila ako realistický pohľad na svet. Týmto spôsobom učenia sa ste sa po prvý raz dotkli svojho pohľadu na svet a váš posun do dospelosti ním bol už sprevádzaný.

Poďme sa pozrieť na niekoľko dôkazov, ako sa nízke sebavedomie formuje:

Emočná rovnica

Situácia a výroky rodičov, počas ktorých vznikla

Som neschopný

Pomáham mamke s upratovaním v kuchyni. Odstrkuje ma, pretože bezo mňa by jej to šlo predsa rýchlejšie. Alebo doliezam k otcovi do garáže, aby som pozoroval jeho aktivitu pri práci s drevom. Komanduje ma, nech sa držím ďalej, lebo sa zašpiním.

Som nanič

Pri pokusoch vnútiť sa mamke do kuchyne za každú cenu som neustále rovnako odstrkovaný. Otcom v garáži som stále dokola komandovaný, že tá práca nie je pre mňa, alebo poučovaný, že to robím zle.

Hovorím hlúposti

Prečítal som si niečo v maľovankách a so svojimi postrehmi sa idem s chuťou podeliť s mamkou. Jej reakcie sú nepríjemné, strohé, bez obdivu, s nádychom, že sú to nezmysly. Moje fantázie sú napádané ako nereálne.

Neverím si

Chcem sa prebrodiť cez potok. Rodičia ma radšej vedú za ruku a nenechajú ma, aby som sa o to pokúsil sám. Chcem ísť večer do záhrady a dozviem sa, vraj je lepšie počkať do rána, že by sa mi tam mohlo niečo stať.

Nepamätám si dosť

Situácia hlavne okolo prvej triedy. Výčitky, že som hlúpy a nepamätám si dostatok toho, čo treba. Výroky typu: ako to, že to nevieš, to vám to pani učiteľka nevravela? Koho sme to porodili?

Ostatní sú lepší

Rodičovské pripomínania typu: pozri sa na suseda, kamaráta, bratranca, ako mu to ide. Si neschopný urobiť to rovnako? Veď je to také jednoduché.

Som pomalý

Časté výroky typu: si ako slimák, rob rýchlejšie, neváľaj sa.

Ženám som na smiech

Časté posmievanie sa synovi zo strany matky – za čokoľvek, a je jedno, či je to myslené vážne, alebo nie.

Mama (otec) je lepšia než ja

Časté poukazovanie na seba, akí sme ako rodičia dobrí, ako sme to v rovnakom veku zvládali lepšie.

Prosím, zoberte na vedomie, že zapísanie Emočnej rovnice do hlavy jedinca nenastane jedným vyslovením nejakej vety. Deti sú k svojim rodičom zhovievavé. Ich motív riadi láska, a keď ich nesklameme, svoje spôsoby neprehodnotia. Len v extrémne vypätých situáciách, keď sú hladiny emócií na maximálnej hranici, dochádza k zápisu okamžite (hádky, nepravdivé obviňovania, nespravodlivé tresty). Keď je nám totiž zle, nerozmýšľame, či to, čo prežívame, je pravdivé.

Ako už z mojich článkov viete, len čo sa Emočná rovnica zapíše do hlavy, podlieha dvom zákonom Emočných rovníc. Jedinec, ktorý prešiel touto výchovou, sa tak jedného dňa zaradí do spoločnosti a nestíha sa čudovať, kde sa v jeho hlave berú bolestivé myšlienky nízkeho sebavedomia. Hnaný vlastnou hlavou uteká od ľudí, deformuje svoje prirodzené správanie, pretvaruje sa, aby nemusel prežiť bolestivé emócie, ktoré mu generuje jeho vlastný mozog na základe dávno uložených dát.

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top