Znie to hrozne, ale môže sa to stať. To, že chlapci majú bližšie k mamám a dievčatá si viac rozumejú s otcom, nie je celkom pravda.
Mama je mama a puto medzi ňou a jej deťmi je nenahraditeľné, nezničiteľné, bezkonkurenčné! A predsa, váš syn sa od istého veku viac teší na otca, radšej sa hrá s ním a v kritických chvíľach sa zastane radšej jeho. Hovoríme o synoch, deťoch od troch do pubertálnych rokov. A čím viac budete žiarliť, čím majetníckejšou matkou sa stanete, tým horší bude váš vzťah s vlastnou krvou.
Je dokázané, že matky, aj pracujúce matky, trávia so svojimi deťmi viac času ako otcovia. Tak pri starostlivosti ako aj pri hre s deťmi. Napriek tomu, väčšinou od štyroch, piatich rokov, „majú radšej“ svojho tatka. Nech je akýkoľvek! Nech akokoľvek málo času im venuje, nech ich akokoľvek ignoruje keď ho prosia, aby sa s nimi po návrate z práce zahral na vojakov. I keď mu vy, mama, znesiete modré z neba, vezmete ho na výlet na Mesiac, venujete mu všetok svoj voľných čas a splníte i to, o čom si ani len nedovolil snívať, od istého veku začne viac túžiť po otcovej spoločnosti, po jeho, hoci len chabej všímavosti a jemu bude aj za minútu spoločnej hry vďačnejší ako vám za to, že ste mu venovali celý deň. Prečo je to tak?
Lebo chlapci potrebujú mužský vzor. Jednoducho, tak to majú naprogramované – chcú sa podobať na svojho otca, nevlastného otca, deda – na muža, pri ktorom vyrastajú. S mamou im je super, ale s otcom je to iné, také chlapské! Viem, vy mu dáte srdce na dlani, otec chvíľu zo svojho dňa. Vy sa kvôli synovi, jeho krúžkom vzdáte vlastných záľub, otec kvôli nemu nezruší ani jedno večerné pivo s kamošmi, ale práve on bude v jeho očiach ten vzácnejší, zábavnejší, jeho vzor.
Matky vo fungujúcich vzťahoch to až tak neprežívajú, horšie je to s maminkami, ktoré zostali s deťmi samy, po rozvode, rozchode. Tie to bolí omnoho viac. Môžete žiarliť, môžete smútiť, môže vám to byť ľúto, ale nesmiete sa proti tomu búriť. Výskumy ukázali, že čím majetníckejšia bola matka, čím viac bránila synovi stretávať sa po rozvode s jeho otcom, práve kvôli strachu, že ho stratí, kvôli závisti, že na ľahkovážneho otca sa teší viac ako na starostlivú mamu, tým horší bol jej vzťah so synom.
Ak päťročnému chlapcovi poviete niečo zlé na jeho otca (i keď ide o holú pravdu, fakty), útok na svojho otca bude brať ako útok na svoju osobu. Ak nadávate na otca, akoby ste nadávali na neho. Nikdy to nerobte! On dospeje do veku, keď pochopí súvislosti, pozadie, zistí kto je kto. Tak sa to nesnažte urýchliť jeho manipulovaním v detstve. Osočovaním jeho vzoru, nech je akokoľvek zlý, sa vám to určite nepodarí. Je dokázané, že čím menej času trávia deti od piatich rokov so svojim otcom, tým viac sú zmätené, úzkostlivé, agresívne a nevrelé k svojim mamám. Či sa nám to páči alebo nie, v istom veku našich chlapčekov je stredom vesmíru ich otec.
Autor: Eva
