Speváčka Natália Hatalová sa do povedomia širokej verejnosti zapísala počas súťaže SusperStar a hoci nevyhrala, jej kariéra práve po tejto súťaži začala pomaly, ale iste stúpať. Natália je dnes vyhľadávaná speváčka nielen do muzikálov, ale aj na firemné akcie a na nedostatok roboty si naozaj sťažovať nemôže.
Stretli sme sa na muzikálovom festivale, ktorého deviaty ročník sa na počesť skvelého režiséra Jozefa Bednárika konal už po deviaty krát na Muzikálovej terase Jozefa Bednárika v kúpeľoch Poľana v Brusne. Natália nám ukázala svojho manžela, a aj kolegu Sebastiana Matta, s ktorým si zaspievala duet a veselo poštebotala o novinkách v živote i práci.
Ako sa máte?
Výborne, mám za sebou jedno krásne obdobie, verím, že aj pred sebou (úsmev). Nedávno som sa vydávala, sú to viac ako dva mesiace a každému by som radila, aby šiel do toho, manželstvo je super.
Čo sa zmenilo vo vašom vzťahu s dnes už manželom Lacim oproti predchádzajúcemu životu?
Hlavne sme si pred všetkými našimi príbuznými a priateľmi sľúbili lásku na celý život. Je vzácne v dnešnej dobe stretnúť človeka, ktorému natoľko veríte, že ste obaja ochotní spečatiť vzťah s tým, že je to na celý život. Veľmi si vážim, že som to zažila a nezmenilo sa v základe nič, stále je to medzi nami super, hádam ešte lepšie.
Už pred svadbou ste spolu bývali, žili, vy ste odchádzali po večeroch preč, lebo vaša práca speváčky je hlavne o večeroch, chodieva s vami bežne na koncerty?
Nechodí na každé moje predstavenie, zvlášť ak sú to firemné party, ale muzikálový festval je cez víkend, je to krásna akcia, tak toto si nenechá ujsť. Keď sa dá vždy ma sprevádza, podporuje ma v práci rovnako ako ja jeho. Je hoteliér, má toho veľa, ale navzájom sa doplňujeme, ja občas uletím ako správna umelkyňa, on je ten vážnejší, ale stretávame sa v bodoch ako je spoločný zmysel pre humor, napríklad. Skvele tancuje a spieva, hoci si spieva len doma, vie si urobiť srandu aj sám zo seba, aj preto ho milujem.
Po svadbe sa priam natíska otázka, kedy sa chystáte kočíkovať?
Nemáme z toho žiadnu traumu, hoci sa nás na to každý vypytuje. Nesilíme, keď to príde potešíme sa, keď zatiaľ nie, počkáme. Samozrejme deti chceme, tak uvidíme. Teraz sa ma všetci vypytujú, kedy bude prvé bábo, potom sa budú vypytovať na druhé, a keď bude druhé, tak či ešte alebo už sme skončili (smiech). Rátame s tým, bavíme sa na tom a ostatné – čo má prísť, príde. Máme pred sebou celý život.
Ako ste dospeli po troch rokoch spoločného života, že možno by bolo dobré dať to na „poriadok“, mnoho mladých ľudí hovorí, že papiere pre nich nie sú dôležité…
To je pravda, aj u nás riešili, prečo, aký máme dôvod na svadbu. Ale nie je za tým nič, len že sa máme radi a chceme spolu žiť. Predminulé Vianoce ma požiadal o ruku, čo ma príjemne prekvapilo a pomaly sme sa na to nachystali a zobrali.
Prekvapili ste nielen svadbou, ale aj netradičnými šatami, ktoré boli čierne so zlatým podkladom. Ako, kedy a kde sa zrodil nápad, že budete „iná“ nevesta?
V bielych svadobných šatách som sa ocitla oveľa skôr ako na vlastnej svadbe, predvádzala som ich a nemala som pocit v nich, že toto chcem. Svoju svadbu som predstavovala ako príbeh, aj šaty mali o niečom vypovedať. Laci mi tiež pomáhal vyberať, on je veľmi kreatívny a má dobrý vkus. Natrafila som však na kolekciu svadobných šiat jednej americkej módnej návrhárky, ktorá vytvorila farebné šaty a boli tam napríklad jedny brutálne červené, ale aj čierne. Oslovila som Borisa Hanečku, aj som mala strach ako to prijme, ale on s tým bol úplne v pohode, tak sme sa do toho pustili. Podarilo sa mu zhmotniť moju predstavu, ktorá nebola celkom presná, dokonca proti zlatému podkladu som chvíľu bojovala. Ženích si dal čiernu košeľu, keď ma uvidel, bol veľmi dojatý a to mi stačilo. Moja rodina nebola celkom s tým stotožnená, hoci v konečnom dôsledku sa im páčili, ale biela je pre rodinu biela. Nakoniec však všetko dobre dopadlo.
Spolupracovali ste niekedy s Jozefom Bednárikom, na počesť, ktorého je tento festival?
Nepracovala som s ním ako muzikálová speváčka s režisérom, ale pred štyrmi rokmi práve tu v Brusne na muzikálovom festivale sme sa stretli, dal mi cenné rady a na základe môjho vtedajšieho účinkovania ma pozval vystupovať a na šansónové večery, ktoré organizoval a bola to pre mňa veľká česť. Stretla som ho iba tak zľahka a som rada, že na muzikálovom festivale som si aj dnes zaspievala.
Spievali ste so Sebastianom Mattom po česky, duet, ktorý v roku 1968 naspievali Helena Vondráčková a Václav Neckář do filmu Šílené smutná princezna. Ako sa vám spolu spievalo, koľko ste to nacvičovali?
Sebastian je mladý talentovaný spevák, stretli sme sa na javisku dnes prvý raz na skúške, kedy sme si prešli pieseň, spievalo sa mi s ním výborne a myslím, že sa to páčilo aj divákom, čo je najpodstatnejšie.
Čo vás čaká najbližšie?
Účinkujem v muzikáloch Cats a Atlantída, pokračujú predstavenia. Rysuje sa ďalšia muzikálová úloha, ale to ešte nemám na papieri, tak by som nerada o tom hovorila. Okrem toho účinkujem v speváckom triu s Ivanou Bagovou a Terezou Králikovou voláme sa La Gioia Divas a chystáme repertoár. Na jeseň chystám aj novú slovenskú pomalú pieseň od Randyho a textára Juraja Žáka, takže je toho neúrekom.
Keď si od tohto všetkého potrebujete oddýchnuť relaxujete napríklad nákupmi, čo vás najviac oslovuje – topánky, kabelky, šminky, parfumy…?
Pravda je, že rada sa maľujem, ale keď chcem naozaj vypnúť, nie je to nákupná horúčka, ale naopak, chcem byť sama so sebou, kde si pozriem dobrý film, prečítam dobrú knihu. S Lacim sme mali teraz taký oddychový mesiac, boli sme v Dominikánskej, v Chorvátsku s kamarátmi, až som mala výčitky svedomia, že už by som mala pracovať. Tento rok však hodnotím vysoko pozitívne, prišli ku mne príležitosti, ktoré si nesmierne vážim, ktoré ma veľa naučili a teším sa, že môžem robiť to, čo robím a ešte ma to aj živí. Ak mi to vydrží celý život, budem najšťastnejšia, lebo v partnerstve som lásku už našla.
Rozhovor pripravila Anna Olvecká
Foto archív N.Hatalovej
