Namiesto partnera radšej psa

Namiesto partnera radšej psa

Láska je najsilnejšou emóciou na svete, a nielen to: je aj tou najpotrebnejšou. Hoci sa to ľuďom nemusí zdať, pretože majú plno pracovných povinností, životných vízií a ktovie, čoho ešte, raz pochopia, že život bez lásky – bez toho, že by ma mal niekto rád a chcel ma takého, aký som, rád na mňa doma čakal, rád sa so mnou delil – vlastne nemá cenu. Spoločnosť ostatných pôsobí blahodarne na celý zdravotný systém tela a dobrý priateľ býva často lepší ako brat.

Človeku nie je dobre samému, ale mnohí v dospelosti sami zostávajú. Keď však pozorujete deti, zistíte, že sú ako stvorené pre spoločnosť, bez problémov sa zoznamujú s inými na pieskovisku a dokážu sa pridružiť aj k cudzím.

Tvrdo bolestivá samota
Samota dokáže bolieť viac než čokoľvek iné, stáva sa základom pre ďalšie bolestivé myšlienky a uberá sily aj životný optimizmus. Mnohí v neskoršom veku zostávajú úplne sami a jediné, čo im zostáva, je čakanie na smrť. Znie to hrozne, ale je to tak. Len v Česku je vraj okolo milióna samotárov. Ako je to možné, keď človek je tvor spoločenský?

Hoci ľudia zažijú toľko dobrého v prítomnosti ostatných, aj tak sa občas uchyľujú do samoty. Dôvod býva zväčša rovnaký: bolesť zo zrady, podrazu, porušenia sľubu, z nevery. Často hrá úlohu aj krivda, zle rozdelený majetok, vydedenie, nespravodlivosť. Jednoducho – dotyčný sa už pridlho snažil, aby nakoniec získal rovnaké výsledky.

Prirodzená detská prítulnosť je postupom času narúšaná a jedinec je ošľahávaný ostatnými tak dlho, až je jeho únosná hranica pre bolesť prekročená. Potom sa začne svojich bolestí báť, bojí sa nadväzovať vzťahy, obrní sa proti druhým a vo finále zostane pre istotu sám.

Pozorujem rôzne štádiá postupného utiekania sa do samoty, ktoré vedú k zabetónovaniu sa do seba:

1.     Nesprávna prvotná výchova dieťaťa, keď už malý jedinec sa zle zapája do kolektívu;
2.     zrada od priateľov v škole;
3.     zrada od prvých lások;
4.     rastúce osobné problémy, nepochopenie okolím;
5.     nízke sebavedomie a strach z odhalenia;
6.     neschopnosť presadiť sa;
7.     strach z posmechu;
8.     opakované neúspechy v láske;
9.     opakované neúspechy v práci;
10.   krivdy, ktoré vedú k zatrpknutiu.

Často stretávam ľudí, ktorí boli kedysi veľmi populárni a známi, a pritom sa uzavreli do seba a stali sa z nich pustovníci. Mnohí bohatí ľudia, ktorých neženie do práce potreba zarábať, sa zavrú do svojich hradov a žijú pustovnícky život.

Sú však aj takí, čo nedokážu bez prílivu lásky a priazne druhých žiť a nájdu si cestu inokadiaľ. Ja ju nazývam zvieracou cestou – miesto človeka si nájdu psa. Je to totiž bezpečné riešenie. Pes nemá pochybnosti, vždy sa na vás teší, nepodrazí vás, nemusíte sa pred jeho oblizovaním umyť, nič nevyčíta. A pritom vám stabilne a nepodmienene ponúka to, čo ste u ľudí nemohli nájsť: priazeň, náklonnosť a lásku.

Vždy však možno začať na sebe pracovať a znova prežívať to pravé. Lásku a prijatie. Závisí to od toho, aby ste boli ochotní zapracovať na svojej hlave a zápisoch, ktoré sa tam počas trýznivého obdobia nahromadili. Mozog očistený od týchto nánosov je schopný pracovať podobne, ako keď ste boli malí.

Autor: Aleš Kalina, kouč

 

 

Namiesto partnera radšej psa