Martin Harich oslavuje 18tku novým singlom

Druhý album NECH!, desiatky odohraných koncertov, tisícky nacestovaných kilometrov, maturity i účasť na poľskom Carpathia Feste – napriek tomu, že rok 2013 sa ešte ani zďaleka neskončil, to všetko si už odškrtol v diári od januára spevák Martin Harich so svojou kapelou Musitany Hope. V týchto dňoch kreslí vo svojom živote pomyselnú hrubú čiaru, ktorú ukončí oslavou 18tich narodenín a premiérou singlu i videoklipu Asi mi horí tvár.

„Pozoruhodný posun v podobe svojej druhej dosky Nech predstavuje v týchto dňoch spevák Martin Harich. Nový Martin Harich. Ten, ktorý už nespieva len svojim tínedžerským fanúšičkám, ale otvára sa hudobne i textovo širšiemu publiku.“

„Romantické texty ako šité pre publikum v tínedžerskom veku sa na albume NECH striedajú s textami o živote, pri ktorých si príde na svoje aj poslucháč po štyridsiatke. Martin Harich je talent. A nálepku Superstaristu si z čela strhol už dávno. Poctivou muzikantskou prácou.“

„Naozaj zaujímavý zjav nám rastie na domácej hudobnej scéne. Martin Harich dokazuje už viac ako dva roky, že s ním slovenské publikum môže do budúcna rátať. Najnovšie to ukázal aj svojím druhým štúdiovým albumom Nech!“

Hoci sa kritiky druhého štúdiového albumu Martina Haricha NECH! rôznia, všetky sa zhodujú pozitívnymi hodnoteniami a tvrdením, že Martinova tvorba vstupuje do prelomovej fázy – už o pár dní dospelý frontman kapely Musitany Hope sa začína prostredníctvom svojich piesní prihovárať širšiemu, no predovšetkým staršiemu publiku. Dokazuje to i titulnou piesňou Asi mi horí tvár z albumu NECH!, s ktorou vstupuje medzi dospelých, a ktorú v týchto dňoch uvádza ako nový singel.

„Chcel som, aby mal celkom inú atmosféru ako moje ďalšie skladby na doske. Vykresľuje tak trochu vojnu protikladov, ktorá predstavuje úplne bežné hodnoty v živote,“ opisuje vznik piesne, ktorú si rovnako ako všetky ostatné, napísal sám.

„Chcel som spievať o obyčajných ľudských hodnotách, o ktorých kedysi bola hudba. Dnes sú tieto obyčajné veci už trochu neobyčajnými, preto ma stále baví vracať sa k nim vždy z inej perspektívy.“

Videoklip, ktorý Martin predstaví už o pár dní, sa taktiež od jeho doterajších videí výrazne líši. Poprvýkrát sa totiž rozhodol nakrútiť lyrický klip bez konkrétneho príbehu.

„Jednoducho sme chceli vystihnúť skôr atmosféru piesne než príbeh. Mám pocit, že Asi mi horí tvár je emocionálne prisilná skladba na to, aby sa do nej zamotal ešte nejaký príbeh.“ Ako dodáva, nakrúcanie trvalo takmer 48 hodín, a okrem kapely si pred kamerou zahrala aj „pätica zvláštne tajomných dievčat a ich tiene“, ale tiež architektonický skvost v podobe unikátnej liptovskomikulášskej synagógy. Námet i réžiu klipu zveril Martin poprvýkrát Jarovi Vaľkovi prezývanému Jaris, ktorý má za sebou spoluprácu s kapelami Komajota, Nocadeň či Bridgeheads, a bol i súčasťou štábu Martinovho predošlého klipu Čakám čo sa stane.

„Jeho práca sa mi vždy páčila, pretože vie obrazom jednoducho vykresliť hlbokú myšlienku. Má veľmi zaujímavý, až jemne tajuplný pohľad na svet. Myslím, že je to podobný mimozemšťan ako ja, a takými ľuďmi sa obklopujem rád,“ opisuje spoluprácu Martin.

„Spolupráca bola naozaj veľmi dobrá a hladká. Veľmi pekne ďakujem najmä Lackovi Harichovi (pozn.-Martinov otec a manažér) za spoluprodukciu. S Martinom sme sa stretli pri natáčaní predošlého klipu, kde som robil kameru. Harichovcom sa páčila moja tvorba, tak mi navrhli spoluprácu,“ pridáva sa režisér.

„Námet na klip bol Martinov, a ten som sa snažil zachovať. Okrem iných metafor chcel najmä oheň, horiacu miestnosť, dievčatá, plamene na stenách i v duši. Napadlo ma zrealizovať to pomocou svetla. Samotný oheň nevidíme. Máme iba pocit všadeprítomného ohňa,“ dodáva na záver.