Spolumajiteľka a riaditeľka celobratislavskej televízie – Televízie Bratislava – je útla žienka, ktorá pôsobí krehučko a márne by ste v nej hľadali silnú ženu, ktorá dôrazne riadi televízny kolos. V práci trávi množstvo aj voľného času, ale pretože práve toto bol jej sen, neľutuje ani minútu strávenú na Prokopovej 1, kde má sídlo. Spravuje aj televízny web a o radostiach i starostiach jej povolania sme si spolu pohovorili .
Ako ste sa dostali k tejto práci ?
Ako prvú školu som vyštudovala elektrofakultu, dnešná FEI STU, ktorá mi pomohla k tvorivej práci v televízií. Zakrátko po škole som pracovala ako elektroprojektantka. Keď sme s kolegami dostali výpovede, pretože sa štátny podnik rozpadal, prihlásila som sa na jeden zvláštny inzerát. Okrem príjemného vzhľadu, nehovoril nič o kvalifikácií. Majiteľa – filmára však práve absolvovaná technika tak zaujala, že ma vybral spomedzi mnohých uchádzačiek. Overil si aj referencie z podniku. Začala som ako asistentka v novovznikajúcom televíznom štúdiu v Slávičom údolí, prvým svojho druhu na Slovensku. O niekoľko mesiacov som sa pustila do vedenia ekonomiky a prihlásila sa na Národohospodársku fakultu ekonomickej univerzity. Keď sa po roku začalo štúdio personálne rozpadať, odišla som aj s niektorými kolegami do konkurenčnej filmovej spoločnosti. Tá však mala tesne pred bankrotom a nepodarilo sa nám ju zachrániť. S kolegom strihačom Silvom Ernekom sme sa rozhodli založiť vlastné televízne štúdio, vybavené profesionálnou technológiou Betacam SP. Bolo to v roku 1994, keď existovala iba STV a niekoľko štúdií na Slovensku. Už ako 28- ročná som sa stala sama sebe pánom, ale aj s plnou zodpovednosťou za podnikateľský projekt. Zamestnávali sme asi 20 ľudí a ďalších príležitostne. Pracovali sme subdodávateľsky skoro pre každého a s každým, kto v tej dobe v TV a film branži niečo znamenal : STV, zahraničné televízie, producenti, reklamné agentúry a postupne vznikajúce televízie VTV, Markíza, neskôr aj Global TV, Joj a Ta3.
Šiesty rok ste riaditeľkou a spolumajiteľkou Televízie Bratislava, ktorá vysiela v celej Bratislave a okolí. Ako vôbec vznikla myšlienka „založiť“ celobratislavskú televíziu?
Myšlienka vznikla už v roku 1996, kedy sme začali prevádzkovať aj Miestne vysielanie Petržalka. Mali sme sen, rozšíriť vysielanie na celú Bratislavu. Trvalo to iba necelý rok, pretože sa na miestnom úrade rozhodli založiť si svoju vlastnú televíziu a nám zmluvu vypovedali. (Mimochodom, tá obecná TV im ani na 2 pokusy nevyšla.) A tak sme ďalších 10 rokov čakali na svoju príležitosť. Medzitým sme mali stále dosť práce, štúdio produkovalo filmy, reklamy, vyrábalo dabingy celovečerných filmov a prenajímalo techniku. V roku 2005 sme sa zúčastnili výberového konania na celobratislavskú televíziu, čo nám prišlo ako malý zázrak! Financovanie súkromnej a verejnoprávnej televízie som si vybrala ako tému diplomovej práce pred 10.rokmi, konzultovala veci zo zakladateľmi a majiteľmi vznikajúcich televízií od začiatku duálneho systému vysielania na Slovensku. Celé roky som k tomu zbierala „know how“. Vedela som dôverne ako to robia v iných televíziách, veď programy im pripravovalo naše štúdio, videla som stovky tvorcov pri práci.A tiež som videla, kde majú rezervy. Trúfla by som si aj na celoplošnú televíziu, ale nemala som šťastie na investora J. To bola výzva, ktorá musela vyjsť. Boli sme nadšení a pripravení. Pre metropolitnú televíziu tu bolo prázdne miesto na trhu. Stačilo do našej budovy dokúpiť vysielacie pracovisko, prijať niekoľko redaktorov a mohli sme začať.
Keby ste pred šiestimi rokmi vedeli to, čo dnes, išli by ste do toho?
Keby som vedela o kríze, ktorá prišla, bola by som opatrnejšia. No neľutujem. Aj keď vidím, že moji bývali spolužiaci majú fantastické platy a viac voľna. Ale školy som tiež využila naplno pre toto podnikanie. Technika a ekonomika bola nadstavba, aby som sa týchto oblastí nebála, rozumela im a vedela ich riešiť. Teraz sa môžem konečne venovať tomu čo ma od detstva najviac bavilo: kreatívnej práci. Môžem vymýšľať program, napísať scenár, tvoriť web stránku, venovať sa marketingu a samozrejme práci s ľuďmi.
Čo je najťažšie na televíznej práci, čo vám spôsobuje najväčšie vrásky, okrem peňazí, ktorých nie je nikdy dosť?
Starosti mi robí akési podceňovanie regionálnych a lokálnych médií. Ako regionálna televízia máme svoje poslanie a cieľovú skupinu pre ktorú sme tu. Nemožno nás porovnávať s celoplošnými médiami.
Ľudia – nie je vám ľúto, keď sa u vás vyškolí moderátor/moderátorka a potom vám utečie do väčšej televízie?
Ak príde dievča z Východu či Prievidze, dôkazom že urobila dieru do sveta je, ak ju mama uvidí v televízií. To je dôvod, prečo po zvládnutí minimálnych základov sa obzerajú po práci v Markíze, Joj či STV. No a tiež žijú vo falošnej ilúzií aké nadpriemerné platy tam môžu dostať. Počítame s tým, že človek mení svoje pôsobenie a po nejakom čase môže odísť do väčšej televízie. Mrzí ma však, keď niekto odíde nepripravený, napríklad už po necelom roku. Vždy mi hovorili, že po 3. rokoch od školy zvládneš prácu tak, že ju robíš bez problémov a až po piatich rokoch si môžeš povedať, že si profesionál. Máme však prípady, keď výrazný talent dostal ponuku pôsobiť v celoplošnej televízií a dokonca postupoval ďalej. Takýto výrazný talent ostáva vďačný svojej alma mater za príležitosť a je hrdý na to, že v TV Bratislava začínal. Momentálne máme aj redaktorku, ktorá dala výpoveď v STV, aby mohla pracovať u nás a nie je jediná, ktorá prišla z celoplošnej televízie. Výhoda takých je, že vedia ako je to inde. U nás ocenia to, že majú viacej možností, môžu si veľa vecí vymyslieť po svojom, neexistuje zložitá organizačná štruktúra a mnoho iných výhod. Okrem toho v rámci Bratislavy sú omnoho populárnejší ako byť šedou myškou v celoplošnej TV. V budúcnosti plánujeme pozornejšie sledovať osobné motívy, aby sa nestávalo že TV Bratislava bude ľudí stále učiť a ešte aj za to platiť. Tiež budeme viacej preverovať, či osoba vôbec pochopila o čom je regionálna televízia, a či ju skutočne táto práca zaujímať.
Keby niekto prejavil záujem pracovať vo vašej televízii, aké má šance a aké sú najzákladnejšie požiadavky?
Nových ľudí prijímame niekoľkokrát do roka práve z vyššie uvedených dôvodov, alebo keď začíname s novým programom. Základné požiadavky sú univerzitné vzdelanie a niekoľkoročná prax v médiách. Nemusí to byť iba televízia, výhodou je aj tlač alebo rozhlas. Ponuka je veľmi veľká, absolventov masmediálnych štúdií veľa, ale je ťažké si vybrať. Mnohí však neovládajú ani pravopis… Nestačí totiž iba dobre vyzerať a mať príjemný hlas. Radi by sme privítali aj niekoho, kto to myslí zo žurnalistikou vážne a vie písať. To ostatné ho doučíme. No a tiež budeme sledovať tie už spomínané motívy. Z tohto hľadiska by viacej vyhovoval niekto, kto je z Bratislavy. A to nielen z hľadiska uspokojenia motívov byť populárny medzi svojimi, ale hlavne z hľadiska porozumenia obsahu, ktorý spracúva. A dôležitý je aj citový vzťah ku Bratislave. Toto kritérium je také nóvum. Uvedomujem si, že keď niekto nepozná Bratislavu, každý štvrtok alebo piatok sa ponáhľa na vlak, môžeme očakávať, že je čakateľ do inej, „veľkej“ a pre tú našu neprinesie žiadny úžitok. Srdce má v rodnom mestečku či dedinke, ba čo viac je večne nespokojný s platom, pretože na týždňovky sa chodí predovšetkým zarobiť.
Okrem televízie máte denne aktualizovaný web, na ktorom sa môžu návštevníci stránky www.tvba.sk dočítať aktuality, ktoré sa možno nezmestili do televízneho vysielania alebo – prečo vlastne vznikol aj spravodajský web?
Áno je to tak, spravodajský web je doplnkom televízie. Informáciu takto dokážeme uverejniť rýchlejšie než spracovať video. Dnes človek trávi veľa času na webe a aktuality si pozrie už v práci.
Správy plné násilia a krvi, ako sa vyrovnávate s týmto, selektujete, aby ste prinášali viac pozitívnych správ?
Áno, aj v tom chceme byť iní.
