Marcella Molnárová: Zopár princov chcelo prestrihať ploty ku mne

Marcella Molnárová: rozhovor

Speváčka a spisovateľka a zmien nebojí. Najprv sa odsťahovala z Bratislavy na vidiek, neskôr si zabezpečila bývanie aj v Bratislave, zrejme, aby jej dcéra Sophia nemusela cestovať do školy a baví ju striedanie mestského a vidieckeho života. Aktuálne spolupracuje najviac s kubánskym hudobníkom, ktorý jej otvoril nové obzory a Marcella sa nebojí nazrieť do hudobných sfér, ktoré by re ňu možno boli tabu.

Aktuálne predstavujete svojim fanúšikom novú skladbu s názvom Nech to tu žije. Názov napovedá, že to bude riadne veselá pesnička…
Techno-latino-rap, možno na moju vekovú kategóriu by nik netipoval, že urobím podobnú skladbu, ale má pozitívne ohlasy. Keďže k pesničke je rovno videoklip, potešilo ma, že sa to páčilo mladým kameramanom a režisérovi, ktorí na tom pracovali.  Alberto Enrique Herrera je Kubánec, mnohí ho už poznajú, keďže  s ním aktuálne vystupujem a spolupracujem,  urobil celú linku, ja hudbu a text, spoločne sme aranžovali. Pôvodne som nechcela túto skladbu ani robiť, pretože sa mi zdala nevhodná pre mňa, Albertovi som tiež hovorila, necháme ju zatiaľ v šuplíku. Osud zasiahol a rozhodol, že toto ja napokon hlavná skladba môjho pripravovaného albumu s názvom Latino Marcy.

Nech to tu žije  https://www.youtube.com/watch?v=_dcUo9owUzE

Ako sa toto môže stať skladbe?
Mala som ju na USB kľúči a na jednej akcii som ju zaspievala, zrazu ľudia stáli, opakovali so mnou text  – „ak ste sa narodili tomu, kto vás nechcel, bolo to ako srdca priestrel…“ a Alberto len skonštatoval – hovoril som ti, že toto zaberie. Vážna téma.

Presťahovali ste sa z Bratislavy na vidiek a potom naspäť do Bratislavy…
Čiastkovo, pendlujem s dcérou medzi hlavným mestom a vidiekom, kedy ako nám to vyhovuje, tam sme. Priznám sa, milujem svoj vidiecky dom, len som sa cítila trochu izolovaná, teraz, keď som aj v meste prišli kontakty, ponuky, zrýchlený život, ale to som chcela.

Váš život bol zrýchlený vždy, nechcete poľaviť?
Opticky bol možno zrýchlený, ale ja si viem nájsť čas na seba, na relax, na záhradu, na všetko, čo chcem. Minulý rok ma pribrzdila pracovne zdravotná príhoda, o ktorej sa nechcem bližšie vyjadrovať, ale má to výhodu, pretože môžem dokončiť album, nakrútiť videoklipy, dopísať knihu, kde je termín, a to všetko v pohode, bez stresu.

O čom bude kniha?
Poučená z minulosti – nepoviem. Vždy keď som dopredu povedala, objavila sa podobná skôr ako moja, takže ešte chvíľu pre deti, ale ostatné nepoviem. A potom pre dospelých, už mám rozpísanú knihu, asi tretina je hotová, popisuje aj reálne pravdivé skutočnosti o politickom spektre.

Napokon tej roboty nie je menej…
Pohybujem sa len v inej pracovnej  dimenzii, ale neviem si to predstaviť, keby som mala toľko účinkovaní a vystúpení ako v minulom roku ako by som to zvládala.  Teraz to ustalo, akonáhle začne televízny program s nejakou súťažou speváckou, ponuky na účinkovanie idú týmto smerom, takže žiadna panika, po pol roku to prejde a zase budeme v kurze aj tí, ktorí nie sme na obrazovkách. September som však mala voľný prvý raz po desiatich rokoch a ďakujem za to.

Láska, ako vyzerá u vás?
Práve som o tom hovorila, že tie rastlinky, keby sme nezostrihávali, prerástli by nás. Mám takú obrovskú ružu, hovorím si, budem ako šípková Ruženka, len ten môj princ ide nejako opačným smerom (smiech). Ale nie, zopár princov sa našlo, čo  chceli prestrihať ploty ku mne, ale zatiaľ som nenašla takého, ktorý by sedel tak ako si to predstavujem. Aj sa mi zapáčil, potom som po čase zistila, že páčilo by sa mi asi niečo iné, no spokojná som… Nikam sa neponáhľam.

Pritúliť sa však večer k niekomu je príjemné, nie?
Áno zatiaľ sa túli ku mne moja tínedžerka dcéra, máme si stále čo večer porozprávať a vizuálne sa tvárim, že ešte mám čas.

Text a foto: Anna Olvecká