Lisabon. Rozprávka starej električky

Hlavné mesto Portugalska sa bez mihnutia oka radí medzi najkrajšie európske mestá. Jeho symbolom sú staré, drevené električky, križujúce ulice, námestia a pahorky mesta, medzi ktoré obyvatelia postavili krásne katedrály, kostoly, tržnice a reštaurácie s výbornou kuchyňou. Odvezte sa aj vy, a pozrite si neopakovateľnú  krásu Lisabonu.

Hlavný bulvár mesta Rua Augusta vychádza z námestia Praça Dom Pedro IV., ktoré domáci familiárne prezývajú Rossio a končí až v tieni víťazného oblúka Arco da Victória, takmer na brehu rieky Tejo pretekajúcej mestom. Rossio plní funkciu hlavného, ale aj najobľúbenejšieho námestia celého Lisabonu. Schádzajú sa sem ľudia zo všetkých smerov a to nie len kvôli kráse miesta, ale najmä vďaka tradičnému portugalskému likéru ginjinha. Silný, čerešňový likér sa tu pije každý večer a ľudia obsadia priestor pred typickým podnikom. Popíjajú kúsok Portugalska, bavia sa medzi sebou, stretávajú sa na schodoch divadla a užívajú si život. To Portugalci veľmi dobre vedia. Oči hľadia na obrovskú, kamennú pevnosť nad mestom a aj Lisabončania, ktorí túto scénu poznajú naspamäť dokážu oceniť jej obrysy pri zapadajúcom slnku. Škrípajúca električka sa pohne a jej drevený interiér vykladaný niekoľkými nápismi, by sa vynímal kľudne aj v múzeu. Jej vnútro zaplnili turisti a na každej zastávke ich pribúda až kým nie je úplne plná. Električka sa obtočí okolo kamennej katedrály Sé z 12.storočia a tieň z dvoch vysokých veží nachvíľku prenikne aj dovnútra. Je fascinujúce sledovať ako sa električka vyškriabe do strmých ulíc, odniekiaľ zozbiera všetky sily a vystrelí ako raketa, len aby sa dostala na vrchol. Aj vďaka podobným uličkách niekto prirovnáva Lisabon ku kalifornskému San Franciscu, ale americkému veľkomestu chýbajú nádherné, staré štvrte pripomínajúce labyrint aký sa rozkladá v neďalekej Alfame. Žiadna plánovaná výstavba, ale bludisko plné krivolakých ulíc, farebných domov, malých kostolíkov, čarovných zákutí či romantických pohľadov. O to totiž v Alfame ide, aby ste sa stratili, nehľadali a užívali si krásu okamihu. Lisabon vie ako to človeka naučiť. Štvrť Baixa ozdobená širokými, dlhokánskymi ulicami sa javí akoby tu stála odjakživa, ale pravda je taká, že ju postavili až v roku 1755 po tom, ako časť Lisabonu navždy zmenilo zemetrasenie. Dnes človeku ani len nepríde na um, že kedysi tu boli ruiny utopené v prachu a bolesti. Dnes sa Baixou rozlieva vôňa pripravovaného jedla, hudba pouličných umelcov, hlasné zavíjanie električiek a zvony neďalekých kostolov či katedrál. Vonku priamo pod holým nebom vytiahli reštaurácie a podniky svoje stoly so stoličkami a akonáhle na mesto začne padať večer, všetky miesta sa zaplnia. Lisabon preslávili sušené tresky a tie tiež nechýbajú v žiadnej z miestnych tascas, tavernách s tradičnými pochúťkami. Tresku predávajú aj na miestnych trhoch a človek aj bez toho, aby ju zazrel, zacíti, že je na blízku, pretože nasolená, sušená treska si v sebe uchováva špecifickú arómu. Medzi ikony Lisabonu patrí aj železný výťah Elevador de Santa Justa skrytý v bočnej uličke. Jeho obľúbenosť dokazuje každodenný rad ľudí, ktorí sa chcú vyviesť hore na plošinu, aby si mohli vychutnať pohľad na mesto pod nimi. Medzi farebnými fasádami domov sa vystierajú kostolné veže, hranaté zvonice katedrály Sé, špičky víťazných oblúkov za ktorými preteká Tejo, hradný kopec ozdobený pevnosťou, ale vidno aj široké bulváre zlievajúce sa do námestí. Sledovať ruch Lisabonu z vyhliadky bude patriť medzi Vaše najmilšie zážitky z toho neskutočne príjemného miesta.

FOTO: Tomáš Kubuš