Kuşadasi. Turecko na brehu Egejského mora

Letné dovolenky sú v plnom prúde a Turecko svieti na mape dovolenkových destinácii najjagavejšími písmenami. Väčšina ľudí smeruje na juh k brehom Stredozemného mora, ale kto sa odhodlá spoznávať Egejské pobrežie popretkávané historickými pokladmi, ten nájde svoje útočisko v meste Kuşadasi. Nielen, že ukrýva fantastickú pláž, ale aj voňavý tradičný trh a pevnosť kúpajúcu sa v mori.

Obľúbené turecké letovisko Kuşadasi má polohu, akú by jej mohlo závidieť nejedno mesto. Pár kilometrov odtiaľto leží svetoznámy Efez s nádhernými starovekými, ale aj kresťanskými pamiatkami a južne od mesta zase nájdeme Priené, kde sa na svojej ceste zastavil aj Alexander Veľký. Kuşadasi je dnes rozlezené na pahorkoch a hoci je staré mesto schúlené na pobreží neďaleko prístavu, jeho domy a štvrte siahajú aj kilometre ďaleko. Prístav je v Kuşadasi odvekou vstupnou bránou a pre mnohých to platí dodnes. Každý deň počas leta tu kotví obrovská loď privážajúca dovolenkárov a každé ráno pláva trajekt na grécky ostrov Samos, ktorého silueta sa vznáša pár kilometrov od pevniny v Egejskom mori zahalená jemnou hmlou. V prístave je rušno. Nielen kvôli turistom, ale aj preto, že sem umiestnili množstvo kaviarničiek, reštaurácii, podnikov, no nechýba tu ani krásny trh s čerstvými rybami. Tak ako stáročia či desaťročia pred nimi, aj dnes rybári nosia skoro ráno úlovky vytiahnuté z vĺn mora a predávajú ich z malých obchodíkov. Čerstvejšie už jednoducho byť nemôžu. Bazárové uličky sa rozutekali sem a tam, niektoré stúpajú do kopca, iné zase miznú v prítmí, ktoré vytvorili strechy chrániace ľudí pred slnkom. Starý karavanseráj z roku 1618 je premenený na luxusný hotel, ale z jeho kamenných stien stále cítiť ten nádych starej Osmanskej ríše, ktorá pohltila kus vtedajšieho sveta. Kedysi v ňom uskladňovali tovar, ktorý priviezli námorníci z ďalekých aj blízkych ciest. Hlavná ulica pomaly, ale isto stúpa do jemného kopca, aby sa rozplynula na námestí a pri mestskom parku. V čajovni na rohu posedáva niekoľko chlapov a hoci je Ramadán, aj tak sa na stole objavia malé poháriky čierneho čaju z Rize. Trh s ovocím a zeleninou žije čulým ruchom. Celú ulicu v dĺžke niekoľkých stoviek metrov obsadili stánky. Odvšadiaľ sa šíria zvuky, hlasy, zvolávanie predavačov, ľubozvučná turečtina, číslovky, krik. Chaos ako na orientálnom trhovisku. Predavači a predavačky ponúkajú svoje sladké hrozno, čerstvé, voňavé figy, jablká, pomaranče, melóny, ale aj cibuľu, nádherne červené rajčiny, baklažány, papriky a kopu ďalšieho. Najlepšie čo môže návštevník spraviť je túlať sa sem a tam bez nejakého plánovania a nechať sa unášať vôňu a atmosférou trhoviska, kde sa tak ľahko dá stratiť pojem o čase. Prechádzka z prístavu je veľmi príjemná, pretože ako náhle človek kopíruje pobrežie, vyrysuje sa pred ním maličký ostrov Güvercin Adasi ozdobený stredovekou pevnosťou. Jej múry zaberajú celý obvod ostrova a nad stromami tu vyrástla aj hranatá veža. Za kopcom sa asi dva kilometre od centra schováva preslávená pláž Kadinlar Denizi, teda Lady´s Beach. Najrušnejšie tu býva cez víkend, keď sa prídu do vĺn Egejského mora schladiť aj domáci, no živo tu je prakticky každý deň. Jej názov „Ženská pláž“ pochádza z dávnych dôb, kedy sa sem mohli chodiť kúpať len ženy, aby ich muži na pláži neotravovali. Dnes sa názov natoľko udomácnil, že jej tak hovorí každý, hoci sa tu miešajú nielen muži so ženami, ale aj národnosti a jazyky. Kto chce v Kuşadasi tráviť dovolenku, je takmer isté, že to bude na tomto mieste. Promenádu tvoria desiatky podnikov, barov, reštaurácii, kde dostať nielen skvelé turecké jedlá, ale dá sa tu sadnúť aj na vychladené pivo s výhľadom na more. Na dovolenku sem chodia najčastejšie Angličania, tak okrem tradičných kebabov ponúkajú aj typicky britské fish and chips. Penziónov sú tu desiatky a tak si každý nájde presne to čo potrebuje. Po celodennom behaní po meste sa už len podvečer stačí ponoriť do priezračných vĺn mora, sledovať obrys gréckeho Samosu, počkať si na západ slnka a vychutnať si skvelú večeru. Čo viac treba k perfektnej dovolenke?

FOTO: Tomáš Kubuš