Heslo tohtoročného Svetového dňa darcov krvi je: Čo môžete urobiť? Darujte krv. Darujte ju teraz. Darujte často. Podľa údajov WHO totiž katastrofy spôsobili v poslednom desaťročí viac ako 1 milión úmrtí, pričom každoročne postihli viac ako 250 miliónov ľudí. Zemetrasenia, záplavy a búrky, dopravné nehody a ozbrojené konflikty, pri tých všetkých je treba krv. A hoci sa na Slovensku nestretávame s nimi až tak často, ľudí, ktorí potrebujú krv, je veľmi veľa. A na to by sme mali myslieť, nielen v tieto dni, ale po celý rok.
A týmto heslom, aj keď už pred 43 rokmi, sa začal riadiť aj Michal Machuč, z Klčovian pri Trnave. Dnes čo chvíľa 65-ročný muž, ktorý má za sebou 104 odberov. „Prvýkrát som daroval krv v roku 1974, keď mal kamarátov otec autonehodu. Vyzvali vtedy ľudí na darovanie krvi, a tak sme sa zobrali partia kamarátov, asi 5-6 chlapcov, a išli sme. A potom sme darovali pravidelne. A hoci sme nevedeli, komu pomôžeme, netrápilo nás to. Proste krv dostane ten, kto ju potrebuje. Niekto po operácii, ženy po pôrode, krvi je málo a aj darcov,“ hovorí dnes držiteľ Medaily profesora MUDr. Jána Kňazovického.
Slovenská magnéziová voda Gemerka, ktorá je partnerom pitného režimu pre darcov na odberných miestach Národnej transfúznej služby, sa ho rozhodla oceniť a prekvapiť tým, že našla prijímateľov krvi, ktorým transfúzia zachránila život. Tým mu chceli ukázať, že jeho darcovstvo malo veľký zmysel. A tak po tom, čo začiatkom mája absolvoval svoj posledný odber krvi v živote, ho navštívili doma. V rodinnom dome s veľkou záhradou, kde sa s láskou stará o dvoch psov, mačky, sliepky aj húsky, porozprával, čo ho celé roky viedlo k tomu, aby pomáhal ľudom, a ako žil, aby bol vždy dobrým darcom.
Pospomínal si však aj na to, ako sa podmienky darcovstva, aj prístup k darcom zmenil. „Najprv bola pre nás len jedna miestnosť. V tej ste sa museli prezliecť, aj prezuť, dávali nám papuče aj rúško. Potom neskôr to už bolo oddelené, ľahli sme si na posteľ, ruku dali do otvoru – bolo odberové a ležiace oddelenie. Dnes si ľahnete na posteľ a hneď vedľa seba máte prístroj, ktorý vám ťahá krv do konzervy. Doba ide dopredu…,“ hovorí s tým, že podľa neho si voľakedy darcu viac cenili. Nehovorí pritom o financiách, pretože mohol darovať krv aj za peniaze, no on to vždy robil dobrovoľne a preto, aby niekomu pomohol. A postupne sa z cieľa 10 odberov, stalo 40, neskôr 80 a dnes sa prekročenou hranicou 100 odberov radí k malej skupine tých, ktorí sa tým u nás môžu pochváliť.
Jeho telo si totiž skoro na pravidelné odbery zvyklo. „Keď darujete pravidelne krv, telo si zvykne na ten kolobeh a niekedy sa stáva, že vám až vyrazí z nosa krv. V takých prípadoch som už vedel, že je to signál, že mám ísť opäť darovať.“ Pretože ako sám hovorí: „Jedna vec je istá – keď idete darovať krv, musíte vedieť, že ste zdravý. Na transfúzke vám totiž urobia rozbor krvi, a keď zistia, že máte nejaké problémy, odstavia vás od odberu. Takže človek vie, že je zdravý a ja som zatiaľ nemal žiadne vážne problémy. Pritom žijem normálnym životom, mám dobrú životosprávu, jem zeleninu, ovocie, mám pohyb, to musí byť, to je najlepšie.“ Ovláda všetky náležitosti toho, čo by mal jesť a čo nemôže pred odberom. „Moja žena mi vždy kúpi diabetické napolitánky, ráno si dám kávu. Nemám tak prázdny žalúdok a káva mi aspoň dvihne tlak.“ Tú pije aj po odbere, aby ho nabudila, a potom ho už čaká teplý obed od manželky. A nezabúda ani na pitný režim. Vie, že po odbere krvi treba dodať telu aj chýbajúce minerály. Pije aj Gemerku, ktorá dodáva telu potrebný príjem magnézia a vápnika.
A určite by bol rád, keby bolo darcov stále viac a pridali sa aj mladí. „Mladým, aj tým, čo majú strach, môžem povedať len to, že sa nemusia báť. Čo sa týka evidencie a tej vstupnej kontroly, je to treba, ale prejde to rýchlo. A ak niekto neznesie, že mu pichajú do žily alebo neznesie pohľad na krv, na to mám jednoduchý recept – otočím hlavu nabok a nepozerám sa na to,“ opisuje spokojný dôchodca, v ktorého šľapajách dnes ide aj jeho syn.
A na záver radí: „Najlepší je tam ísť s tým, že niekomu pomôžem a tú chvíľu proste vydržať. Pretože aj keď je dnes doba pokročilá, máme rôzne prístroje a rôzne lieky, ešte sa nevymyslelo niečo, čo by nahradilo krv. Nedá sa totiž ničím nahradiť.“
