Rozhovory

Janka Hospodárová opäť pomáha zvieratkám

Janka Hospodárová opäť pomáha zvieratkám

Moderátorka a známa milovníčka zvierat Janka Hospodárová je
ambsádorkou úplne nového projektu, ktorý zorganizovali Spoločnosť
SUPER ZOO v spolupráci so Slovenskou alianciou ochrancov zvierat, za podpory partnera Hotel Devín a podpory mediálneho partnera rádio Viva Metropol rozbiehajú projekt celoslovenskej a celoročnej pomoci
zvieratkám bez domova. Projekt tejto pomoci vznikol ako odpoveď na neľahkú situáciu v rámci ochrany a záchrany spoločenských zvierat na
Slovensku. Okrem materiálnej pomoci je nutné najmä šírenie osvety tejto problematiky medzi obyvateľmi SR.

Spomínate si, kedy ste v sebe objavili ochrankyňu zvieratiek, bolo to úplne odmalička?
Asi každé dieťa túži po zvieratku, keďže zvieratko je veľmi príjemné, mäkulinké, rozkošné, nádherné, a túžila som aj ja. V tom čase som však nechápala, ani nedokázala oceniť, aké sú zvieratá úžasné, empatické, verné a múdre. Psíka a mačičku nám ani nedovolili rodičia v činžiaku, ale mali sme rybičky, andulky. Všetko toto som pochopila cez Ďurka Černého, ktorý bol veľký milovník zvierat a priviedol k tomu aj mňa. Som a vždy mu budem vďačná za to, že mi ukázal, aké úžasné tvory zvieratá sú.. Mali sme mačičky aj psíkov. A keď raz čaru zvierat podľahnete, nedá sa z toho vystúpiť :-).

Koľko vlastníte teraz zvieratiek?
Dve mačičky, jedno šteniatko a koňa, ktorý je ustajnený v Trnave. Chodím za ním dvakrát do týždňa, pretože je to moja veľká láska. Mám ho sedemnásť rokov, v máji oslávi už 32, a tak si uvedomujem, že nám zrejme nezostáva príliš veľa spoločného času. Samozrejme by som bola najšťastnejšia, keby si ešte požil, koľko sa dá :-).  Šteniatko Nany ho navštevuje so mnou a spolu si užívame nielen tamojšiu prírodu, ale aj ostatné zvieratká, ktoré na farme žijú.

Mnohí ľudia veľmi ťažko prežívajú odchody domácich miláčkov na druhý svet, ako to vnímate vy, uvedomjete si, že tie zvieratká predsa len majú kratší čas vymedzený s nami ako ľudia?
Rovnako ťažko to prežívam aj ja. Psy a mačky, kone aj mnohé iné zvieratká nám do života dávajú veľa, pomáhajú nám v ňom! Máme sa od nich čo učiť. Mám v čerstvej pamäti odchod mojej Šteffi, ktorá mi náhle zomrela v decembri minulého roka. Bola mojím prvým psíkom, ktorý bol len môj. Jej odchod bol pre mňa obrovskou traumou. Už keď ochorela, to bolo tažké a smutné. Som jej za veľa vďačná, bola výnimočná. Každý si hľadá nejakú cestu ako sa s tým vyrovnať a ja som sa týždeň po jej smrti vybrala do toho istého útulku, odkiaľ pochádzala Štefinka a vybrala som si šteniatko, ktoré sa na ňu výzorom podobalo (úsmev). Povahovo je iná, ale Nany má len pol roka. Zatiaľ je to taká milá sebavedomá roztopašníčka. Trochu mi tá jej veselosť po smrti Steffi pomohla, aj keď Štefinka bola a vždy bude prvá.

V úvode ste povedali, že ste sa zamýšľali nad tým, prečo ste sa stali moderátorkou a vyšlo vám, aby ste pomáhali…
Keď je človek známy, môže svojimi postrehmi, názormi ovlyvniť veľa ľudí. Možno aj tento rozhovor si niekto prečíta a zamyslí sa nad pomocou a iným pohľadom na zvieratká. Nie každý má tú moc, nie každého počúvame a som rada, že cez svoje povolanie môžem pomáhať nielen osvetou. Napríklad takí šéfovia veľkých spoločností sú ochotní si ma vypočuť a prispejú na útulky, ktoré potrebujú pomoc. Je to veľký dar a som zaňho veľmi vďačná.

Ste ambasádorkou nového projektu Spájame sa pre zvieratá, čo je prjekt pomoci pre zvieratká bez domova v rámci celej SR. Jeho cieľom je zapojiť do tejto idey čo najviac možných subjektov – organizácie i jednotlivcov, ktorý chcú a môžu podporiť túto snahu. Prijímate podobné ponuky bez váhania?
V prvom rade chcem poďakovať všetkým zúčastneným, že vôbec podobný projekt vymysleli a pracujú na ňom. Ešte by som chcela apelovať na ľudí, aby venovali pozornosť kastrácii nielen túlavých zvieratiek, ale aj tých, ktoré už majú doma. Aby sa nerodili nové a nové nechcené zvieratká a zamysleli sa nad tým, kde a ako končia. Pretože psíky si vedia život užívať aj po kastrácii a steriliácii. A prosím, nedržte psíkov na reťaziach, je to strašne smutné, prežiť život na reťazi či v koterci. Na čo je ľuďom pes na reťazi nikdy nepochopím. A nepochopím ani ľudí a žiaľ nie je ich málo, ktorí toto svojmu psovi dokážu urobiť. Ale aby som sa vrátila k otázke…. Áno, bez váhania a vždy prijímam, prídem a podporím, pokiaľ mi to čas dovolí všetko, čo sa týka pomoci zvieratkám.

Ako sa inak máte, súkromne?
Ďakujem, dobre, nezaznamenávam žiadne výrazné zmeny, ale našťastie ani zmeny k horšiemu, takže si to vážim a som šťastná.

Anna Olvecká

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top