Honba na…

Diváci preferujúci kvalitnejšie umenie než to, ktoré nám ponúkajú vo veľkých multiplexoch, by si nemali nechať ujsť najnovší film dánskeho tvorcu Thomasa Vinterberga s metaforickým názvom Hon.

Život sa môže zo sekundy na sekundu zmeniť, a neraz na to stačí len jeden rýchly okamih, situácia či malá lož. Práve jedno klamstvo tvorí súčasť dejovej zápletky v dráme Hon.

Lucas sa ocitol v životnej etape, ktorej by sa rád vyhol azda každý z nás. Po rozvode s manželkou, s ktorou navyše nedokáže normálne komunikovať, ostane sám vo veľkom dome, kde mu je jediným spoločníkom pes Fanny. Za najšťastnejší považuje svoj vzťah so synom Marcusom, ktorého má veľmi rád. V malom mestečku má však mnohých priateľov, s ktorými nielenže trávi voľný čas, ale pomáhajú mu na chvíľu zabudnúť na starosti.

Odľahčenie nachádza aj v škôlke, kde učí malé deti, ktoré ho zbožňujú. Dievčatko menom Klára, ktorá je okrem iného dcérou jeho najlepšieho priateľa Thea, však začne k Lucasovi pociťovať zvláštnu náklonnosť. Nie je to však cit, aký pociťujú dospelí ľudia, ale skôr akási detská láska k obdivovanému. Lucas jej v istej chvíli naznačí, že by mala svoju pozornosť upriamiť na niečo iné. Sklamaná Klára neskôr obviní Lucasa zo sexuálneho zneužívania, avšak sama nerozumie tomu, čo hovorí. Skôr použila útržky viet, ktoré kedysi začula doma od svojho staršieho brata. Spustí tak však sled udalostí, ktoré nemožno zvrátiť.

Thomas Vinterberg je v súčasnej dobe jedným z najvýznamnejších dánskych režisérov, ktorého meno sa spája predovšetkým s manifestom Dogma 95. K jeho zakladateľom patrí mimo iného aj Lars von Trier, medzinárodne veľmi úspešný tvorca. Vinterberg zveril hlavnú rolu vo svojom najnovšom filme Madsovi Mikkelsenovi a do role Thea obsadil svojho obľúbeného herca Thomasa Bo Larsena.

Hon je jeden z tých výnimočných filmov, ktoré ponúkajú veľmi komornú atmosféru a zároveň vytvárajú v divákovi taký pocit napätia, aký máva zväčša pri akčnom hollywoodskom trháku. V prípade tejto snímky tento pocit graduje, predovšetkým od momentu, keď Lucasa krivo obvinia. Divák je plný očakávaní, čo bude nasledovať ďalej. Prostredie severskej krajiny má v sebe určitý melancholický ráz, ktorý je v tomto prípade veľmi výrazným dejotvorným prostriedkom. Minimum hudby, žiadna dynamická kamera, uveriteľné dialógy a prirodzené osvetlenie sú prostriedkami, ktoré dodávajú filmu realistickejší ráz, a o to viac napomáhajú divákovi naplno sa ponoriť do deja. Určitý pocit napätia a nedôverčivosti v ňom ostáva až do úplne posledného záberu. Obvinenie, ktoré vzniesli voči Lucasovi mu definitívne poznačí život.

Práve téma filmu je natoľko výrazná, že diváka nenecháva ľahostajným. Núti ho klásť si otázky, kam je až človek vo svojej podozrievavosti schopný zájsť. Lucasa po obvinení začne jeho okolie úplne vytesňovať zo života. Spočiatku ním len opovrhujú, nekomunikujú s ním, no nakoniec zájdu až do extrému, keď mu odmietajú predať čokoľvek v obchode s potravinami a dokonca ho stadiaľ vyháňajú. Neskôr naňho zaútočia aj fyzicky. Ako sa má však postaviť k situácii samotný Lucas? Akýkoľvek jeho ďalší krok je preňho nepriaznivý, pretože nech urobí čokoľvek, nikto mu neverí. Hájiť v tomto prípade nevinu je ešte horšie ako niečiu vinu. Lucas cíti absolútnu bezmocnosť, ktorá je umocnená tým, že ostal takmer úplne sám. Jedinou oporou je mu zopár priateľov a syn.

V tomto prípade sa vynára aj otázka vierohodnosti toho, čo povedia malé deti. Vo chvíli, keď Klára ukáže na Lucasa prstom, bezvýhradne jej uveria všetci, pretože „deti predsa neklamú“. Situácia sa navyše skomplikuje po tom, ako sa k nej pridajú ostatní rovesníci. Divák je fantáziou detí až zhrozený a fascinovaný zároveň, pretože stačí tak málo, aby sa udialo tak veľa. Akonáhle však tá istá Klára neskôr poprie svoje tvrdenie, dospelí jej už neveria. Ako sa potom postaviť k podobnej situácii? Strach rodičov je pochopiteľný, avšak postaviť sa proti niekomu bez dôkazov nie je spravodlivé. O to viac, že sa to týka človeka, s ktorým sú si blízki dlhé roky.

Diváci od začiatku súcitia s hlavnou postavou. Je tomu tak aj z dôvodu, že režisér Vinterberg nastavil uhol pohľadu spôsobom, aby sme o jeho nevine nepochybovali. Vieme, ako to celé bolo a aj prečo Klára Lucasa obvinila. Dokonca vieme aj to, kde počula slová, ktoré použila pri obvinení. Akonáhle by sme však tieto fakty nepoznali a nemali jasný dôkaz o Lucasovej nevine, situácia by bola zrejme iná a divák by nepociťoval k hrdinovi takú výraznú empatiu.

Názov filmu odkazuje nielen na poľovanie na lesnú zver, ktoré je v severských krajinách také obľúbené, ale metaforicky označuje aj hon na Lucasa. Pretože ľudia v jeho okolí sa naozaj správajú ako poľovníci, ktorí chcú za každú cenu chytiť svoju korisť. Otázka viny či neviny už v závere nie je taká podstatná. Nech je totiž pravda akákoľvek, tieň podozrenia ostáva.

13638078702