Narodila sa v Prahe, vyštudovala DAMU, pred kamerou sa prvýkrát objavila vo filmoch Rafťáci, Běžci a v seriáli Vyprávěj. Prvú väčšiu rolu dostala vo filme Anjeli všedného dňa. Objavila sa i v zahraničných produkciách (seriál Borgia, v súčasnosti točí čínsky film).
Seriál PUSTINA z produkcie HBO má všetky predpoklady na to, aby bol televíznou udalosťou roka. Dej odohrávajúci sa na severe Česka, kriminálna zápletka, neočakávané zauzlenia a ešte neočakávanejšie rozuzlenie. Vynikajúca réžia a fantastické herecké výkony všetkých protagonistov. Jednu z dôležitých postáv, Kláru, si zahrala mladá česká herečka Eliška Křenková. Isto ju poznáte aj podľa príjemne chrapľavého hlasu.
Všimla som si, že v Česku je pomerne veľa mladých herečiek.
Máte pravdu, v rozpätí 25-30 rokov je nás tam dosť. A musím povedať, že sú medzi nimi veľmi šikovné kolegyne. Niekto by mohol povedať, že päť rokov je dosť, niekdy ten rozdiel fakt nevidno.
A to len mne sa zdá, že je ich veľa typovo podobných?
Nie, nezdá, máte pravdu, mnohokrát sa v nich pletú. Ja si síce nemyslím, že sme rovnaké, ale na prvý poh?ad sa môže zdať. Ale všetky sú krásne, šikovné…
Cítiť tú početnosť, ak sa uchádzate o nejakú prácu? Vládne medzi vami konkurencia a tvrdý boj?
Mám asi šťastie, že sa obklopujem dobrými dušami. Aj medzi kolegyňami mám super kamarátky, žiadny tvrdý konkurenčný boj som si nevšimla. Nezažila som nič také, že by sme sa ohovárali, privierali nohy do dverí, alebo niečo podobné :-). To fakt nie.
Minimálne to vnímate, keď prídete na kasting na zaujímavú rolu.
Presne tak, tam to vidno najlepšie. Dostať sa k zaujímavej práci je čoraz ťažšie. Aj preto, že nie je veľa dobre napísaných postáv. Hlavne nie pre mladú herečku.
Vážne? Doteraz som si myslela, že ťažšie to majú herečky v zrelom veku.
Všeobecne je menej dobrých ženských rol. A pre mladé je to ešte obtiažnejšie. Veď čo môže hrať mladá herečka? Ešte tak nejakú milenku :-)! Väčšinou sú to len pekné ozdoby a bez charakteru. A tam nemáte čo hrať, je to nuda. Zaujímavá postava, s bohatým vnútorným životo je pre nás vzácnosť. Také väčšinou scénaristi píšu pre chlapov. A preto som si prácu na seriáli Pustina maximálne užívala, lebo som dostala skvelú príležitosť.
Tušíte, koľko súperiek ste mali v kastingu na rolu?
Neviem koľko. Pamätám si, že v ten deň som mala štyri kastingy. Nestáva sa bežne, aby som mala tak ve+a konkurzov v jeden deň, ale vtedy sa to tak skrátka podarilo. Niekedy ich nie je toľko ani za pol roka. Ten deň bol naozaj pre mňa náročný, Pustina bola tretia v poradí, pribehla som tam a už som bola taká unavená, že som ledva prepletala nohami. Uvidela som tam tie zástupy dievčat, mnohé z nich som poznala a vedela som, že sú šikovné. Hovorila som si, že to je úplne zbytočné, že sa môžem rovno obrátiť a ísť domov, lebo v takej konkurencii nemám šancu. Lenže zároveň mi to nedalo – druhý hlas mi našepkával, že by som sa nemala vzdávať bez boja. Tak som zostala, ale stále ma hrýzli pochybnosti, či to výjde. Skôr som si myslela, že sa to nepodarí. A ono to vyšlo!
A ako dopadli tie ostatné kastingy?
Ani jeden nebol úspešný, iba tento jeden. A som maximálne spokojná, isto by som Pustinu nevymenila za nič iné!
Na novinárskej projekcii sme videli prvé štyri diely a ako som tak sledovala okolo, všetkých tento seriál zasiahol a zaujal. Videl ho už niekto z vášho blízkeho okolia?
Rodina zatiaľ nie, iba sestra, ktorá bola na novinárskej projekcii v Prahe. Je moja veľká kritička, ale tiež sa jej Pustina veľmi páčila. Nie často od nej počúvam slová chvály, tak som mala obrovskú radosť?. Moja najlepšia kamarátka videla spolu so mnou prvé dva diely na festivale v Karlových Varoch. Celý čas ma držala kŕčovito za ruku a bola úplne hotová. Občas mi šepla, že už to nevydrží, že odíde, lebo je to na ňu prisilné. Nakoniec vydržala, ale bola úplne „vyřízená“, extrémne citlivo prežívala celý dej a zápletku.
Seriál je poznačený ťaživou atmosférou, nielen vizuálne, vzťahy medzi postavami a dejová zápletka nedajú divákovi dýchať. Po celý čas som myslela i na to, ako sa na takomto projekte pracovalo, či a ako to poznačilo hercov.
Ja som si dlho myslela, že to zvládam a potom sa odrazu zosypala. Doslova. Nebola som sama, prechádzali tým viacerí a nie iba herci, ale i členovia štábu. Každý, kto bol na pľaci, mal moment, že sa zložil. Všetci sme sa navzájom podporovali, tento štáb bol skutočne úžasný, zložený zo skvelých ľudí. Ak by to tak nebolo, ak by sa stretla patrička ľudí, čo spolu neladí, asi by sme sa pozabíjali navzájom. Skutočne, téma seriálu je ťažká a predstavte si, byť v tom dlho, pracovať na tom každý deň. Viete, hovorila som si – to je fajn, už mám tie najťažšie scény za sebou. A potom som si čítala, čo ma čaká nasledujúci deň a videla som, že to vôbec nie je pravda, že to bude ešte náročnejší obraz. Alebo som si prečítala scénu a mala som pocit, že to bude v pohode. A na pľace som si uvedomila, že som sa opäť zmýlila. Ťažkých scén neubúdalo… Dokonca celková atmosféra pôsobila i na maskérky a kostymérky, na všetkých členov štábu doľahla chvíľka, kedy si potrebovali ísť niekam poplakať.
Ani v takýchto ťažkých okamihoch vám nenapadlo, že ste nemali do toho projektu ísť?
Nikdy som to nemala. Možno som trochu sadomasochistka, ale to asi herec musí byť. Ani na chvíľu som nepochybovala, bola som veľmi rada, že som súčasťou niečoho výnimočného. V prvých štyroch dieloch, ktoré ste videli, moja postava ešte nie je taká výrazná. Viac mám čo hrať v ďalších epizódach. Bola som vďačná za každú scénu, v ktorej o niečo išlo, kde som mala čo hrať. Hovorím o tom, že to bolo ťažké, ale skutočne som i tak za túto príležitosť vďačná. Veľmi rada prekonávam svoje hranice, a preto ma to zároveň i ohromne bavilo.
Keď už ste spomenuli prekonávanie hraníc – máte v sebe niekde stopku, miesto, za ktoré už nepôjdete?
Stopercentne to končí pri nahote. To nie je nič pre mňa. A inak som si limity stanovila sama v tom, akú prácu príjmem. Myslím tým kvalitu. Isteže, nie vždy sa dá dopredu celkom presne podľa scenára odhadnúť, ako to vypáli. Často to vyzerá ako skvelá vec a nedopadne to potom celkom dobre. Ale isté veci sa dopredu odčítať dajú a v tomto smere si svoje hranice strážim.
A hranice odhaľovanie vnútra, práca s emóciami? Dokážete siahnuť až na dno svojej civilnej osoby, aby ste čo najvernejšie zahrali postavu?
Čím je to ťažšie, tým viac ma to baví. Je v tom kus psychológie, ja aj vo svojom živote stále niečo riešim, premýšľam o ľuďoch, je v tom kus posadnutosti.
Zrejme ste silná osobnosť, lebo nie je ľahké filtrovať cez seba vypäté situácie, vžívať sa do rôznych charakterov a zachovať si pritom svoju vlastnú osobnosť.
Tak v to dúfam. Viete, komplikovaná postava môže pohltiť aj silnú osobnosť. Čím viac takýchto vecí točím alebo skúšam v divadle, tým viac ma to baví. Je to adrenalín, herec si siahne do seba a nie vždy sa mu to páči. Často pri tom odkryje niečo, čo v sebe má a napríklad o tom dovtedy vôbec nevedel. A nemusí byť tým zistením nadšený. Toto je na tom fascinujúce, a je to presne to, čo nazývam adrenalínom. Čím viac toho v sebe vďaka herectvu objavím, o to budem radšej.
Niekto to však nemusí zvládať, je to naozaj iba pre silných.
Pravda, je to tak, žiaľ, poznáme mená hercov, ktorých to položilo. Nezvládnu ten nápor, začnú si napríklad otupovať zmysly alkoholom a upijú sa k smrti. Je to náročné. Nie stále, ale sú chvíle, kedy hranie a civilný život splynú v jedno a herec prestane vnímať hranice, kde je realita a čo je len vymyslený život postavy.
Asi by nebolo na škodu, keby herci mali svojho psychoanalytika.
A viete, že veľa hercov ich skutočne má? Ja zatiaľ nie, ale viem o mnohých, čo majú.
Aj vaši kolegovia?
Pochopiteľne! A úplne im rozumiem, lebo je dobré mať niekoho, kto im pomôže po náročnej práci myslenie zasa vrátiť späť do normálnych koľají.
Tak vám držím palce, aby sa vám darilo rozlišovať, zostať v reále aj po náročnom charaktere a ešte veľa krásneho adrenalínu želám!
Ďakujem a pozdravujem vašich čitateľov :-).
Eliška M. Hamarová
Foto: HBO
