Je krátko po 22.00 hodine. Prsia, obrazne povedané, zívajú prázdnotou po výdatnom kojení a Matias započal svoj nočný spánok. Kojiť či nekojiť? Táto otázka vo mne evokuje Shakespearovskú dilemu „Byť či nebyť“ (dobrá matka). A tak metaforicky otváram Pandorinu skrinku s názvom dojčenie.
Dojčenie nie je veda, je to príroda!
Článkov o dojčení počnúc od významu, zloženia materského mlieka až po problémy pri dojčení, existuje neúrekom. Táto jedinečná, prirodzená schopnosť ženského tela je však zároveň veľmi individuálna, preto sa nenechajme odradiť, či zneistiť, ak to nepôjde podľa teórie. Dôverujme sebe a svojím deťom! Príroda to predsa už dávno vymyslela.
Veľa užitočných informácií vrátane techník dojčenia, či polôh pri dojčení sa dozviete aj v materskom centre Predeti care na kurze dojčenia. Pod vedením laktačnej poradkyne sa dozviete ako predchádzať problému s nedostatkom mlieka alebo zlému prisávaniu bábätka. V prednáške je zahrnuté dojčenie v prvých dňoch po pôrode, starostlivosť o prsia, praktické ukážky polôh dojčenia, signály, kedy je dieťatko hladné, nočné dojčenie a v neposlednom rade možné komplikácie s dojčením. Záver prednášky tvorí diskusia, v ktorej sú vítané akékoľvek otázky budúcej mamičky. Veľmi sa mi páči možnosť navštíviť kurz aj s bábätkom, ak máte problém s dojčením a chcete ho osobne konzultovať s lektorkou.
Dojčím, pretože ma to baví
Niekde som raz čítala búrlivú diskusiu mamičiek o dojčení, resp. o rozhodnutí niektorých nedojčiť. Väčšinou sa stretávam s názormi, ktoré podporujú dojčenie. Čo však v situácií, keď žena nemôže, nedajbože nechce dojčiť? Mnohé z týchto žien si pod ťarchou spoločnosti o presadzovaní správnosti dojčenia, vytvorili medzi sebou hrubú bariéru. A tak vznikla pre mňa nezmyslená, pomyselná čiara, ktorá rozdeľuje matky na dojčiace a tie, ktoré nedojčia. Ďalším olejom do ohňa je otázka do kedy dojčiť. Aj o tom sa vedia ženy hádať „donemlátom“.
Ja som si v tejto veci dôverovala a verila som svojmu telu, že to dá. Tú druhú možnosť som v mysli zbytočne neživila. Mám totiž veľký problém s hodnotením zvonku a neviem ako by som to ustála. Dnes dojčím svojho hladoša ostošesť a to vzájomné hľadenie si do očí, ktoré pri ňom nastáva by som nevymenila za nič na svete. Dojčím, pretože ma to baví, nie preto, že by sa malo. Ako správna a zodpovedná budúca matka som sa aj ja zúčastnila kurzu venovanému dojčeniu, prečítala nejednu brožúru a prebrowsovala internet do posledného dáta. Z toho kvanta som si vybrala pre seba potrebné informácie. Píšem to preto, že v snahe byť dokonalá a správna matka, častokrát prehliadame svoje inštinkty – tie najčistejšie a najsprávnejšie pre seba a podliehame nezmyselnému porovnávaniu sa s inými. Napríklad ja svojho takmer 3-mesačného syna nekojím podľa hodín (každé dve až tri hodiny) , ale podľa jeho potreby. Dnes už dobre rozpoznám plač bažiaci po mlieku. Nestriedam prsníky počas jedného kojenia a občas svojho syna ani nedám odgrgnúť. Minulý piatok som dokonca zjedla sushi. Ľahko mu z toho nebolo, ale je to silný chlap a ja už viem, že nejaký čas si ešte takéto špeciality radšej v záujme seba aj malého nedoprajem.
Autor: Veronika Némethová
Foto: Ingimage
