Lifestyle

Darujte krv. Nikdy neviete, kedy ju budete potrebovať vy

Darujte krv. Nikdy neviete, kedy ju budete potrebovať vy

Potreba krvi je veľká. Na Slovensku sa každoročne spotrebuje približne 180-tisíc transfúznych jednotiek červených krviniek, celosvetovo je za rok pacientom podaných viac ako 26,5 milióna jednotiek krvných zložiek. Obete úrazov a nehôd, ľudia podstupujúci operácie, pacienti liečiaci sa na leukémiu, nádorové ochorenia či ochorenia krvných buniek, tí všetci potrebujú krv. Darcovstvo je tak záslužný čin ľudí, ktorý ju nezištne darujú preto, aby pomohli zachrániť životy. Zaslúžia si našu úctu.

Preto si každý rok pripomíname Svetový deň darcov krvi, ktorý pripadá na 14. júna, ale dôležité je nezabúdať na to ani počas roka. Heslo tohtoročného Svetového dňa darcov krvi je darovanie ako akcia solidarity. So sloganom „Buďte tam pre niekoho iného. Dajte krv. Zdieľajte život.“ sa upriamuje pozornosť na ľudské hodnoty úcta, empatia a láska, teda na úlohy, ktoré znamená dobrovoľné darcovstvo krvi.

Muži viac častejšie ako ženy
Darcom krvi sa môže stať zdravá osoba nad 18 rokov a do 60 rokov, pokiaľ ale niekto pravidelne daruje krv, tak sa hranica posúva do 65 rokov. Ďalším predpokladom je hmotnosť nad 50 kilogramov. „Samozrejme sú vylúčené osoby, ktoré trpia závažnými ochoreniami, napríklad dýchacích ciest, kardiovaskulárnymi, žalúdočného traktu, centrálnej nervovej sústave a pod, je ich viac, ich zoznam je na našej webovej stránke.

Okrem trvalej nemožnosti darovať krv, sú však aj dočasné, napríklad tehotnosť, laktácia, menštruácia, tetovanie, piercing a podobne, ktoré darcov vyraďujú na určitý čas,“ potvrdzuje medicínska riaditeľka Národnej transfúznej služby Nataša Chovancová. A aktuálne pre ľudí, ktorí navštívili krajiny Južnej a Strednej Ameriky, vrátane Karibskej oblasti a tiež Kapverdské ostrovy, platí, kvôli výskytu vírusu zika, nemožnosť darovania krvi počas 28 dní po odchode z nich.

Muži častejšie ako ženy
Častejšie môžu krv darovať muži. „Od mužov berieme krv 4-krát do roka s intervalom 3 mesiacov, u žien len 3-krát do roka. Majú nižšie hodnoty červeného krvného farbiva, čo je spôsobené aj pravidelnými mesačnými krvnými stratami počas menštruácie,“ vysvetľuje Chovancová. V našej oblasti celkovo prevažujú muži ako darcovia krvi, je to asi 70-75 percent, samozrejme je možná regionálna odchýlka.

Roky darovala krv aj 62-ročná žeriavnička Darina Babincová z Trnavy. „Človek nikdy nevie, kedy bude krv sám potrebovať,“ priznáva držiteľka Zlatého Jánskeho plakety s 40 odbermi krvi. Prvý raz darovala krv ako 18-ročná. „V roku 1974 to bolo prvýkrát, potom som mala kratšiu prestávku a vrátila som sa k tomu až koncom 70. rokov, keď sa mi narodil syn. Zažila som komplikovaný pôrod, keď som sama potrebovala krv, takže odvtedy som darovala krv každé tri mesiace, až do roku 2006, kedy som pre zdravotné dôvody musela s darovaním skončiť,“ hovorí Darina Babincová, ktorá ešte aj v dôchodkovom veku pracuje.   https://www.youtube.com/watch?v=WKSGHJdfmXE

Viac ako preventívna prehliadka
Darovaním krvi však nepomáhame len iným, ale aj sebe. „Pri darovaní vykonávame odber približne 450 ml krvi, takže darca, ktorý chodí darovať pravidelne, je potom na takéto krvné straty zvyknutý, či už k nim dôjde pri havárii, úraze alebo operáciách,“ opisuje bezprostredný benefit darcovstva Nataša Chovancová.

Okrem toho sa pred odberom vykonáva viacero vyšetrení, aby sa zistilo, či je darca zdravý. Jedným zo základných parametrov je vyšetrenie krvného obrazu, vyšetruje sa pečeňový enzým ALT, krvná skupina, vykoná sa pohovor s lekárom. Darca teda prejde ako keby preventívnou prehliadkou a ďalšie testy nasledujú  aj po odbere, ktorý trvá do 10 minút. „Po odbere majú ľudia zväčša pocit ako po behu či inom športe, nastáva vyplavenie hormónu šťastia, prichádza ľahká eufória, že „som to zvládol a pomohol niekomu.“ Sú darcovia, ktorí sa po 3 mesiacoch vyslovene domáhajú ďalšieho odberu. „Veľmi často sa stretávame s tým, že sa z darovania krvi stáva životný štýl. Darca sám počas života dbá na kvalitnú stravu, dostatok tekutín, vyhýba sa zbytočným liekom, alkoholu, drogám, rizikovému správaniu – je to o zodpovednom prístupe,“ dodáva Chovancová.

Na darovanie treba prísť oddýchnutý, nie nalačno, ale po ľahkých raňajkách (rožok, džem, med, ovocie, ovocné šťavy, zelenina, nie tukové jedlá, maslo, ale ani smotanové jogurty), treba byť tiež dostatočne zavodnený. 12 hodín pred odberom by sa nemalo fajčiť, samozrejme piť alkohol. Darovanie krvi vo všeobecnosti robí človeka odolnejším, telo rýchlejšie regeneruje i reguluje zásoby železa. Nemožno však zabúdať po samotnom odbere piť veľa vody a na celkové doplnenie minerálov po odbere, najmä magnézia.

 

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top