Brandon Bays: Odpúšťanie je kľúčové

Dáma, ktorá je dnes už legendou medzi koučami nášho  i svojho zdravia, prešla si mnohými životnými nie práve ľahkými cestami a svoje osobné skúsenosti zúročila v knihách s rovnakým menovateľom – Cesta. Názov skutočne príznačný, nakoľko Američanka si prešla nádorovým ochorením, ktorú spustilo vodopád  „nešťastí“ – do tla jej vyhorel nepoistený rodinný dom, manžel, s ktorým prežila takmer dvadsať rokov ju opustil kvôli mladšej žene, nakoniec sa jej cesty rozišli i s dcérou, napriek tomu ostala sama sebou, dokáže dnes pomáhať tisíckam ľudí a stretnutie s ňou bolo aj  pre mňa celoživotným zážitkom. Brandon Bays  (1953) za svojimi klientami cestuje z Veľkej Británie, kde žije a na svojich cestách nevynechala ani Bratislavu.

Ste v Bratislave po prvý raz a ako sa vám naše mesto páči?

Druhý raz som tu a mám pocit, že Bratislava je „malá Viedeň“. Páči sa mi, že tu máte stále teplo, ľudia sú usmiati, príjemní, aspoň teda tí, ktorých  som mala možnosť stretnúť a milujem, milujem, milujem Slovensko!

 

Poznajú Slováci váš osud, príbeh, vašu tvorbu?

Moje večerné vystúpenie navštívilo asi 380 ľudí, keď som  sa opýtala koľko z nich čítalo moju knihu, asi tretina zdvihla ruku. Myslím si, že môj príbeh sa začína šíriť aj vo vašej krajine, nakoľko sú tu šikovní šíritelia mojej „Cesty“ ako napríklad Michal Andrejco a verím, že to mnohým pomôže.

 

Váš príbeh je priam neuveriteľný, ako ste prišli na myšlienku vypustiť z hlavy lieky, chemoterapie a podobné veci, ale pomôcť si inak?

V dobe, keď som ochorela, mala už množstvo certifikátov v oblasti alternatívnej liečby – bola som bylinkárka, Majster NLP, medicinska hypnoterapeutka, akupunkturista – pracovala som  vo všetkých spomenutých oblastiach a napriek tomu som ochorela. Toto bolo strašné.

 

Ako ste sa vyrovnávali so skutočnosťou, že práve vás si našla snáď najhoršia choroba aká existuje?

Prvý pocit, ktorý ma ovládol, bola hanba. Nastal čas, kedy som si nevedela zazipsovať nohavice a nosila som voľné šaty, akoby materské, aby som prekrývala rastúce brucho a vedela som, že sa vo mne deje niečo nezdravé. V jeden deň, v deň meditácie ma doslova prepadol pocit hanby, že ja som chorá. Uvedomenie si svojej choroby,  že prepadla mňa –človeka, ktorý prednáša a učí o krásnom vibrujúcom životnom štýle, ktorý zaručuje spokojnosť a zdravie.

 

Čo prišlo po pocite hanby?

Pochopila som, že musím vyhľadať lekára a poznala  som gynekológa, ktorý nerobil hysterektómie a jeho sestra mi povedala, že nie je možné, aby som dostala termín skôr ako o tri mesiace. Tak som jej povedala, ak by sa niečo uvoľnilo, že prosím, aby mi to oznámila. Položila som telefón s pocitom hanby a zúfalstva. Nádor sa zväčšoval, už mal veľkosť basketbalovej lopty, vnútorne som krvácala, tak som vyhľadala lekárku, ktorá popri klasickej medicíne využívala aj alternatívnu.  Lekárka sa so mnou 45 minút dohadovala, že jediný spôsob ako dostať nádor von, je operácia. Tiež sa venovala aj alternatívnej liečbe a meditáciám, ale môj prípad považovala za beznádejný v rámci tejto cesty. Požiadala som o šancu, aby mi dala ešte tri dni, že skúsim zastaviť vnútorné krvácanie. A podarilo sa. To čo sa stalo, napriek môjmu zdravému životnému štýlu a aj jeho prezentácii, som pocítila ako výzvu, že moja duša chce odo mňa, aby som išla ešte hlbšie. Volanie som vypočula a v nasledujúcich šesť a pol týždňa  sa stalo, že  som sa dostala do bunkových spomienok, uzavretých  v mojom tele,   ktoré boli zodpovedné na emocionálnej  úrovni  za vytvorenie môjho nádoru v tele.

 

Dnes už je všeobecne známe, ak žena nie je spokojná, trpí, ochorie v prvom rade na najcitlivejšie – ženské orgány. Ste si vedomá, že ste prežívali emočne niečo veľmi zlé a preto ste ochoreli?

V detstve som mala veľmi komplikovaný vzťah s matkou. Samozrejme, že som pochopila, kde je problém a musela som si trikrát urobiť proces „cesty“.

 

Ste presvedčená, že pri podobnom procese pomôže vo veľkej miere, ak nie v najväčšej – odpustenie?

Odpustenie je kľúčové a môžem vysvetliť, ako to bolo v mojom prípade. Keď som sa dostala do bunkovej spomienky, ktorá spôsobila rast nádoru, v jednej časti procesu som si dala otázku –  je tento proces kompletný? Odpoveď bola jednoduchá – nie. Sama seba som sa pýtala, čo je potrebné urobiť, aby potom, čo som spomienku uvoľnila, znova si ju prežila, prišlo k uzdraveniu. Napadlo mi jednoduché slovo – odpustenie a vzápätí nastúpila moja arogantná myseľ – veď ja som to miliónkrát poriešila a moja duša sa ozvala – čo môžeš stratiť odpustením? Opäť som sa ponorila do bunkovej spomienky a našla som tam tridsať rokov obviňovania matky zamaskovanej za noblesu, duchovnú terapeutickú súcitnosť so všetkými. Keď som skončila a musela som si prežiť bolestivé vypustenie z tela, odpustenie nastúpilo. Nič iné, len a len odpustenie,  vtedy to bolo kompletné.

 

Ako ste prišli na myšlienku spísať toto všetko do knihy, šíriť svoje poznatky a tak im tiež pomáhať, aby našli svoju  „Cestu“?

Tým, že som pôsobila na poli zdravia už nejakú dobu a práve mne sa toto stalo, premýšľala som, ako s tým naložiť. Nadobudla som pocit, že ľudstvo je pripravené niesť zodpovednosť za svoje zdravie  a využila som svoje skúsenosti, aby som dávala ľuďom terapie, na základe jednoduchých princípov, ktoré fungovali. Knihu som vydala až štyri roky potom, ako som sa uzdravila, pretože som chcela, aby tieto „nástroje“, pretože to sú nástroje boli dostupné ľuďom na celom svete.

 

Očakávali ste  celosvetový úspech – lebo dostali ste sa so svojím príbehom aj k nám – na naše malé konzervatívne Slovensko?

Nemala som sen, že „Cesta“ sa bude šíriť v 44-och krajinách, dokonca sa šíri vo viacerých krajinách, ale v 44-och robím semináre. Skôr ma zaujímalo, aby sa tie spomínané jednoduché nástroje dostali do domácností, aby mohli rodičia procesovať a pracovať s deťmi. Teším  sa z návštevy Izraelu, kde sa naozaj kniha dostala do celej krajiny, ľudia sa naučili že je treba vypúšťať a odpúšťať a som nekonečne vďačná, že práve ja môžem byť nástrojom tejto metódy. Ďakujem aj vám za rozhovor, za to, že robíte to čo robíte, lebo dnes je práve doba, kedy je potrebné šíriť vnútorný rozvoj, ženskosť, nie feminizmus ako taký, ale ženskosť. Ďakujem.

 

Viac o metóde „Cesta“ na www.medante.com.