Bibiana Ondrejková túži po láske

Dušan Kittler

Skvelá herečka s nenapodobiteľným hlasom,  moderátorka, ktorá  zaujala divákov v reláciách Família,  či Tipos Bingo. Jej hlas sa nezmazateľne zapísal do uší televíznych divákov hlavne v seriáli Priatelia, kde dabovala Phoebe. Vyštudovala, okrem konzervatória, sociálnu prácu a má za sebou aj mediačné skúšky. Vďaka tomu sa objavila ako mediátorka v projekte Ochrancovia.  Reláciu Senior klub nazvala zmysluplnou. Bibiana je všestranne talentovaná, na čo siahne, to je úspešné. Vyšla jej kniha básničiek pod názvom Len tak zľahka. V súčasnosti sa rozprávky o Julke objavili na scéne znova v novom šate a krstnými rodičmi v bratislavskom hoteli sa stali Marián Greksa, Gizka Oňová, Evita a ilustrátorka Veronika Gabčová Lučeničová. Marián Greksa dokonca vystúpil s dcérkou Mariánkou. Bibianu Ondrejkovú prišla pozdraviť aj Ľubka Mazúchová- Hamžová, ktorá jej tiež venovala svoju knihu.  Pri tejto príležitosti sme Bibianu vyspovedali. 

Stretli sme sa dnes pri milej príležitosti – na krste knihy Rozprávky o dievčine Julke, takže čo konkrétne vás dnes mimoriadne potešilo?
Prítomnosť všetkých ľudí, ktorí prišli, pretože či som sa pozrela naľavo, napravo, dopredu, všade som videla známe tváre, ktoré mám rada a milujem. Pochádzajú z mnohých sfér, sú rôznych vekových aj váhových kategórií, od detí až po seniorov. Som rada, že sa s nimi môžem vidieť pri akejkoľvek príležitosti, no a keď je to príležitosť, kedy vysielam do sveta svoje knižné dieťa, je to naozaj bonus.

Ako sa zrodila dievčinka Julka?
Keď moja dcéra Bibuška mala dva roky a obdobie vzdoru, rozmýšľala som, čo mám urobiť. Začala som jej  rozprávať vymyslené príbehy o dievčine Julke, ktorá ak sa neumúdri, dopadne to s ňou veľmi zle, až katastrofálne. Bibke sa to páčilo natoľko, že niekedy schválne vymýšľala a provokatívne sa pýtala, čo urobí dievčinka Julka teraz?  Potom sme šli na dovolenku do Chorvátska celá partia, rozprávala som tieto príbehy mojim deťom, pridružili sa aj ostatné a bola s nami aj Evita, ktorej hneď napadlo, aby som to  spísala, že to bude superkniha a ona to vydá. Mňa keď takto niekto zaúkoluje,  som veľmi ambiciózna a písala som celé leto v roku 2007 a poslednú rozprávku som dopísala 24. augusta na narodeniny môjho starého otca.

Odvtedy sa váš život posunul, prešli ste zmenami v osobnom živote, dievky vám povyrástli, o čom teda bude nová kniha, čo robí a ako sa má Julka?
Trochu sme s výtvarníčkou Veronikou Gabčovou Lučeničovou pozadu za mojimi dievčatami, Julka povyrástla je už prváčka, má sestru Bertičku, sú medzi nimi rôzne príbehy, no a v predstavách máme vymyslenú aj komiksovú podobu pre tínedžerov.

Popri písaní rozprávok ste v sebe objavili aký ďalší talent…
Narážate asi na to, že píšem aj básničky.  Vyšla mi zbierka básní Len tak zľahka, chystám druhú a dala som jej pracovný názov Najsmutnejšie básne, čo mi Veronika, ktorá ju zase bude ilustrovať,  zrušila.  A tak vznikol nový pracovný názov – No a čo? Zopár z nich je celkom drzých, tak uvažujem aj o verzii „nepublikovateľné básne“ (smiech), pretože mi občas uletí slovíčko nevhodné pre deti, ale na druhej strane mám cieľ aj básničky pre deti, ktoré som už začala písať. Viem, že chýbajú na trhu, a keď sa predávajú básničky pre dospelých, mamičky sa ma pýtajú, či sú tam aj básničky pre deti. Mojim dcéram píšem na objednávku básne, dokonca jedna prišla z nápadom napísať aj pre spolužiakov, takže je najvyšší čas sadnúť na zadok a písať.

Obdivuhodné je, že sama s dvomi dcérami vyučujete na konzervatóriu, hráte divadlo, s ktorým cestujete po republike, máte svoju reláciu v rozhlase, bicyklujete s parasport24, píšete knihy… kde beriete čas, koľko hodín má váš deň?
Veľa, aj som si povedala, že spomalím, našťastie dievčatá baví chodiť so mnou a mám okolo seba skvelých ľudí, vďaka ktorým zvládam logistku vozenia dievčat na záujmové záležitosti, počnúc úžasnými susedmi, kamarátmi a tak.

Čo zdedili po vás dcéry – budú herečky, písať knihy či sú úplne inde orientované?
Grétka píše texty piesní v angličtine, ale nechce ich ukazovať, len sa teším, keď sa mi podarí niečo tajne prečítať, obdivujem. Obe baví hrať, dabovať, nahrávať, perfektne obe tancujú v tanečnej skupine a z donútenia chodia na klavír.

Ako bojujú proti klavíru?
Mama, nemôžeš ma nútiť a tak podobne… ale mne na konzervatóriu veľmi chýbalo hudobné vzdelanie, ktoré som nemala, lebo som nechodila na hudobný nástroj, tak si vybíjam svoje nedostatky na deťoch (smiech). Ale dohodla som sa na Základnej  ľudovej škole umenia v Dunajskej Lužnej, kde sú perfektní pedagógovia, že nemusia byť virtuózky, majú toho dosť veľa aj v škole, ale chcem, aby vedeli hrať. Zatiaľ mi to prešlo, možno o rok už nie (smiech).

Darí sa vám ukradnúť si čas aj pre seba a čo robíte vtedy?
Chodím do sauny, stretávam sa s mojimi kamoškami a kamošmi, rada cestujem.

Láska na obzore?
Túžim po nej, modlím sa, mám veľa kamarátov aj dobrých chlapcov, len motýliky neprichádzajú, zatiaľ, ale verím, že raz doletia.

Autor textu: Anka Olvecká,
Foto:  
Dušan Kittler, Anka Olvecká