Beáta Dubasová: Vianoce na striedačku

Beáta Dubasová: Vianoce na striedačku

V lete oslávila štvťstoročie manželstva s Andrejom Andrašovanom, s ktorým majú syna 19-ročného Adama. Hoci s manželom spolupracujú – robí jej  vodiča, zvukára, manažéra – ponorkovú chorobu na nich nezbadáte. Beáta je známa perfekcionistka,  a hoci sama nikdy žiadne vianočné CD nevydala, minimálne dve krásne vianočné duetá má s Allanom Mikušekom a Robom Opatovským.  Na krste vianočných duet toho druhého sme ju trošku vyspovedali, ako to beží cez vianočné sviatky v jej rodine.

Vianoce…
Striedame, buď sme tu v Bratislave a príde sem aj moja mamka, alebo ideme my na východ do rodného Stropkova. Naše Vianoce sú tradičné, bez ohľadu na to, či sme  v Bratislave alebo u mamky na východe. Pečieme, varíme, chystáme, zdobíme. Nakupujem ozdoby každý rok nejaké, priznám sa, mám ten dom aj prezdobený, každý kút je vyzdobený. Môjmu  mužovi sa to zdá príliš, pýta sa ma či nemám ešte dosť. Nemám. Páči sa mi to.

Ladíš ozdobovanie každý rok do inej farby?
Každý rok nie, ale mali sme už všelijaké. Modrý, červený,  zlatý, zo šúpolia, aj na ľudovú nôtu, medené zdobenie, dom naozaj pohlcuje množstvo ozdôb, možno by aj stačilo (úsmev).

Kedy začínaš?
Koncom prvého decembrového týždňa,  okolo Mikuláša. Vtedy začínam aj piecť trvanlivé pečivo. S mamou potom varíme také naše východniarske tradičné vianočné špeciality –  polievku, ktorá sa robí zo šťavy z kyslej kapusty, vyzerá ako rezancová, ale je kyslá s hubami, to je tradičná polievka. Potom máme máčanku, čo je hubová omáčka a konzumuje sa so sladkým kysnutým koláčom. Robievam ju aj susedovi, ktorý spomínal máčanku, že jeho mamka ju robievala, tak vo veľkom hrnci nielen pre nás, ale aj pre neho. Ďalší chod je kapor so zemiakovým šalátom, na záver makové bobáľky, čo už takmer nikto nevládze (smiech). Pôstime sa celý deň a potom…

Všetky tieto veci pripravujú mamy s dcérami, ty máš dospelého syna, pomáha ti?
Nie, maximálne ho donútim prestrieť, ale zase ja si do toho ani nenechám hovoriť (smiech).  S manželom to už vedia, tak sa mi do toho nemiešajú.

Čo pečieš, medovníčky, linecké?
Samozrejme, orechové a makové rožky, žebro – mak, orechy, lekvár sa tam dáva, to sú tie, ktoré sa robia skôr.  Vždy sa pýtam, čo by im chutilo, môj syn má  rád žĺtkové rezy, aj medové robím. Povystrihujem si počas roka recepty a napokon  skončíme aj tak pri klasike. Doprajeme si, tak to má byť.

Kedy kupuješ darčeky, na poslednú chvíľu alebo…?
Aj tak aj tak, ale priznám sa – s vekom ide skôr o to, aby tam bola nejaká maličkosť. Keď bol Adam malý, jasné, že sme sa snažili, bolo to iné, ale teraz žiadne veľké dary. Nejaké knihy, CD-albumy, teším sa, že sme spolu.

Aj ťa šokovali nejakým darčekom?
Ani nie, vyhla som sa tomu tým, že som ich  jemne nasmerovala, čo by som potrebovala a chcela.

Ako teda pokračujete po rozbalení  darčekov?
Lenivo, všetci sme prejedení  a príde brat alebo iná rodina, ideme na polnočnú omšu, samozrejme rozprávky – Popoluška, Mrázik musia byť, aj keď ich vieme všetci naspamäť. Môj muž len skonštatuje – neverím, že to zase pozeráš, však ovládaš všetky repliky a ja  – predstav si, že hej.

Text a foto: Anna Olvecká