Rozhovory

Beáta Dubasová: Moje pesničky stále žijú, čo viac si môžem priať?

Dubasová

Speváčka, ktorá si neustále udržiava dievčenský imidž, hoci má po päťdesiatke sa za tridsať rokov na scéne takmer nezmenila. Stále príjemná, sympatická, usmievavá si na osud nesťažuje, naopak.

Ako by ste charakterizovali obdobie, ktoré momentálne prežívate?
Veľmi dobré, nemám si na čo sťažovať, dokonca musím pozitívne hodnotiť minulý rok,  bol krásny. Stále koncertujem, pozývajú ma na vystúpenia, to by som sa nebola nazdala. Prešlo tridsať rokov od môjho prvého albumu s názvom Beáta. Tie pesničky stále žijú, takže čo viac si môžem priať? Toto chce predsa každý spevák.

V septembri minulého roka ste dokonca spievali rodákom za veľkou mlákou…
Áno, bolo to veľmi milé pozvanie, spievala som v New Yorku, v Chicagu, kde si našich spevákov pozýva generácia, ktorá do Ameriky odišla v 90-tych rokoch. Priniesla som im kus domoviny, poznali pesničky, aj slzičky boli na oboch stranách. Už som dostala ďalšie pozvanie do San Franciska. Nehovorím, že už aj, ale rada zasa niekam pôjdem. Pre mňa to bolo aj dobrodružstvo, bol  so mnou aj manžel a speváčka Nika Karch, takže veľa sme videli, nielen pracovali, ale aj výletovali.

Kto vás dve s Nikou dal dokopy?
Nika je tam známa, už tam bola, ona je svetobežníčka, z generácie, ktorá bez problémov cestuje po svete. Ja som skôr domasedka a priznám sa, aj som váhala, keď prišlo pozvanie. Nie som veľká cestovateľka, lietadlo, dlhá cesta, prestupy. Keby sa dali zatvoriť oči a hneď som na mieste… Ísť na javisko a spievať je najmenej, ale v tomto cítim vek, že cestovanie ma unavuje (úsmev). Našťastie let bol v pohode, akurát ma trikrát kontrolovali, ani neviem prečo.

Tridsať  rokov na scéne to je dôvod na poriadnu oslavu…
Nie som na nejaké okázalé oslavy, oslavné koncerty. Som šťastná, že stále spievam, je o moje pesničky záujem, vystupujem na retro party, oldies party a teším sa, že prišla doba, kedy je záujem o veselé tanečné piesne z osemdesiatych rokov a že som aj ja súčasťou toho.

Postavičku máte stále ako dospievajúca slečna…
V štrnástich som prestala rásť, mám výšku 158 a prakticky odvtedy si udržiavam aj váhu, ktorá sa pohybuje okolo 50 kilogramov, s výnimkou tehotenstva.

A s takou postavičkou spievate na oldies a retro party?
Na tie party chodia normálne tri generácie, vnučky, babičky a mamy, takže je to úžasné. Milujú slovenské pesničky, spievajú so mnou, a je pre mňa nepochopiteľné, keď mladí speváci, ktorí nemajú ambície preniknúť do zahraničia, doma na Slovensku spievajú po anglicky. Splýva mi to so zahraničnou muzikou a myslím, že doma by sme mali spievať našim poslucháčom po slovensky.

Máte šťastie aj v tom, že manžel vás sprevádza, odvezie, ozvučí, keď treba…
Ozvučovať ani nemusí, všade sú zvukári, aparatúry, takže je moja pravá ruka. Teším sa, lebo sama by som asi nechcela chodiť a s nejakým cudzím človekom – manažérom- si to neviem ani predstaviť.  My si rozumieme, vieme o sebe svoje, je to fajn mať ho pri sebe.

Ponorková choroba nehrozí, predsa doma spolu, v robote spolu?
Ale jasné, že sa vyskytne, našťastie máme dom dosť veľký, on má svoj priestor, kde opravuje hudobné nástroje čo mu nosia hudobníci, venuje sa elektrotechnickým záležitostiam okolo muziky, ja  sa zase  starám o domácnosť. Manželia sme 26 rokov, predtým sme boli spolu asi 5 rokov. Je to o tolerancii, aj ja máme svoje chyby, určite nie je ľahké so mnou žiť, ale za tie roky sme sa naučili žiť s tým a tolerovať sa.

Ako vnímate rozpady dlhoročných vzťahov – minulý rok sa priam vrece roztrhlo s rozvodmi?
Neviem, nerozumiem tomu, každý však má právo rozhodnúť sa ako mu to vyhovuje, ako mu je lepšie. Neviem si predstaviť, že by sme sa rozišli, že by som ostala sama alebo nebodaj si zvykala na nejakého nového muža v mojom živote. Stať sa však môže všeličo, človek to musí prijať.

Na čo sa tešíte v tomto roku?
Čaká ma niekoľko koncertov v spolupráci s rádiami oldies party a veľmi sa na to teším. Som vďačná Vašovi Patejdlovi, ktorý mi urobil pekné pesničky a Roman Spišiak či Juraj Žák, ktorí mi robili texty na telo, z môjho života.  „Sme také aké sme“ je pieseň o mojej triede, kde nás bolo štyridsať dievčat a ja ich pri spievaní stále vidím pred sebou a preto ju viem zaspievať tak, že ľudia mi veria, bavia sa.  Maznáčik, Účesy, Za dverami mojej izby, Vráť mi  tie hviezdy – a podobne, všetko piesne o mne, o mojom živote. A som rada, že oslovujú aj dnešnú mládež.

Text a foto: Anna Olvecká

 

 

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top