Adriana Macháčová : Žena vplyvného muža

Román Žena vplyvného muža je príbeh o vzťahu muža a ženy, matky a dcéry, priateľstve, sklamaní, súcite, ale aj veľkorysosti.

Hlavnej hrdinke Táni, manželke vplyvného muža, žene, ktorá nikdy nepracovala a nemusela o ničom rozhodovať, sa po odhalení manželovej nevery zrúti celý svet. Manžel, zaslepený vášňou k inej žene od Táni odchádza.

Táňa odrazu prichádza nielen o jeho lásku, ale aj o rodinných priateľov, ktorí jej prestanú volať a pozývať ju do spoločnosti, len čo vytušia, že v dovtedy bezchybnom manželstve to škrípe. V ťažkej životnej situácii ostávajú pri nej iba dve ženy – Tánina matka a priateľka Nora, ktorá je ochotná kedykoľvek ju vypočuť a poradiť jej. Nalieha na ňu, aby Romanovi odpustila a zachránila si rodinu. Lenže Nora má svoje tajomstvá a Táňa zas neblahé tušenie. Keď si Táňa myslí, že je z najhoršieho vonku, prichádza druhý úder a spoznáva, že všetko je v skutočnosti úplne inak. Musí sa vyrovnať nielen s klamstvom priateľky, ale najmä s ťažkou chorobou svojej mamy. A aby toho nebolo málo, jej manžel napokon zistí, že spolunažívanie so ženou mladšou o dvadsať rokov je nad jeho sily a pokúsi sa vzťah s Táňou obnoviť…

Kniha vyšla vo vydavatelsve Ikar v roku 2012.

Ukážka z knihy:

Vystúpila hore širokými schodmi, čiernu sukňu si potiahla nižšie ku kolenám. Mala si obliecť biele šaty, ako jej radila Nora. V bielom sa vydávala, v bielom by sa mala aj rozvádzať. Nora a jej bláznivé nápady, pomyslela si, vystrela sa a potlačila ťažké dvere.

Celá roztrasená vstúpila dnu. V krku jej búšila krv. Roman tam ešte nebol…

V predstavách sa ocitla v minulosti. Zdalo sa jej, že len nedávno bola štíhla a príťažlivá, no dnes jej zrkadlo povedalo niečo iné. Vlastný odraz ju mierne vydesil, ako keby sa videla po dlhom čase. Denné svetlo bezohľadne odkrylo prežité útrapy.Tvár akoby strácala rovnomerné kontúry, v posledných týždňoch jej pribudlo niekoľko hlbokých vrások. Napuchnuté viečka synchronizovali s tmavými kruhmi pod vyplakanými očami, pery vybledli.

Prstami si potiahla kožu na spánkoch, nasilu sa usmiala a prihladila si gaštanové vlasy, stiahnuté do úhľadného vrkoča hompáľali sa na prihrbených pleciach.Katastrofa, ľahostajne skonštatovala, zostarla som z minúty na minútu. Zo dňa na deň vyzerám zničenejšie.

Opláchla si tvár studenou vodou a hlavu naklonila trochu nabok. Mám iba Kristove roky, ale vyzerám na sto, pomyslela si sklamane, nie nadarmo jej to povedala aj mama. Zlatá mamina, čím si zaslúžila, aby videla svoju jedinú dcéru so zlomeným srdcom, v depresiách zrútenú na dlážke, vzlykať nad vlastným životom?

Mala by som zainvestovať do nejakého zaručene dobrého krému alebo, uškrnula sa, radšej sa po rozvode druhýkrát vydať za plastického chirurga. Táňa sa smutne usmiala.

Nikdy nepatrila k vyznávačkám rozličných drastických skrášľovacích metód, ale pri jednom staršom slovenskom filme si uvedomila, že niektoré herečky dnes vyzerajú mladšie ako v mladosti, a ten fakt ju znepokojoval.

A tiež by som mala cvičiť, starať sa o seba, viac času tráviť pred zrkadlom a menej v chladničke, štipla sa do plného boku.

Nikto ju nechápal, spočiatku dokonca ani mama a ona tak túžila po porozumení. Väčšina známych jej naznačuje, že si je sama na vine.

„Prepáč, Tánička, na čo čakáš?“ opýtala sa mama dôrazne a v prívetivej tvári sa jej zračili starosti. „Musíš sa vzchopiť, takto to ďalej nepôjde.“

„Mama, preboha ťa prosím, nerozoberajme to už,“ povedala Táňa ticho. Hlas sa jej triasol, zaznievala z neho úzkosť. Odkedy sa Romanova nevera prevalila, mama do nej len hustí, čo má a nemá urobiť.

„Nepovedz mi, že v žiadnej z tých tvojich príručiek pre záhaľčivé paničky, v ktorých tak rada listuješ, si nenašla radu, ako si udržať manžela!“

Táňa vedela, že jej vyhadzuje na oči celú plejádu módnych magazínov a časopisov pre ženy, ktoré si pravidelne kupuje.

„Mala by si sa pozbierať, porozmýšľať a niečo urobiť.“

Táňa sa chytila kuchynského stola a rozochvene vstala. Neverila vlastným ušiam. „Mama, čo to, dokelu, nechápeš? Prichytila som Romana s inou. Nemám najmenšiu chuť tváriť sa sebaisto, keď to tak nie je.“

„Každý sa raz za život stretne s neverou a musí sa s ňou vyrovnať.“

Prekvapene zdvihla obočie: „Aj ocko ti bol niekedy neverný?“

„Neviem, Tánička…“

„Tak vidíš,“ povedala s úľavou. „Ako môžeš vedieť, čo prežívam?“

„Som tvoja mama, cítim s tebou. A či sa ti to páči, alebo nie, zlatá moja, za neveru môžu obaja partneri.“

Táňa sa zamračila, ale mama si jej výraz nevšimla a pokračovala ďalej: „Chcem iba tvoje dobro, Tánička. Roman je nielen príťažlivý chlap, ale aj vo vysokom postavení, čo je pre ženu možno ešte väčšie afrodiziakum ako vzhľad. A ty, nehnevaj sa na mňa, nevyzeráš práve najlepšie,“ poznamenala starostlivo.

„Ďakujem,“ vyprskla Táňa urazene. Mamine slová sa jej dotkli.

„Tánička, iba konštatujem. Neurážaj sa. Je lepšie, keď ťa upozorním ja ako niekto iný. Objednám ťa do nejakého vychyteného salónu. Zapamätaj si, chlapi vždy porovnávajú svoje ženy, predsa ťa nejaká sopľanda nepripraví o manžela!“ Mama si hlasno povzdychla.

„Tá sopľanda s ním býva, varí mu, perie,“ odvrkla Táňa a v hlase jej zaznel plač.

„Tánička, tá sopľanda je iba ženská, s ktorou spí tvoj muž. Nič viac. Neverím, že by k nej Roman niečo cítil. A zapamätaj si – máloktorý ženatý muž sa rozvedie, keď má doma dobrú, chápavú a peknú ženu. Sú pohodlní. Roman ťa má rád, spájajú vás prežité roky, deti a aj majetok. Si vo výhode.“

Táňa pozrela do maminých očí, vedela, že to myslí dobre a že má pravdu. Lenže teraz by radšej počúvala nejaké chlácholivejšie slová, tie by jej pomohli viac. Naliala si plný pohár vody a hltavo ju vypila. Hučalo jej v ušiach, mama má pravdu…